O Slovensku

Možno irónia osudu, možno pravidlo. Isté je, že najviac zbabelcov nájdete medzi tými, čo s ľahkosťou podpisujú rozkazy na vojenské akcie, či ich schvaľujú.

Tak mu treba, kričala skupina ľudí, prizerajúcich sa poprave istého obchodníka, keď stáli v rade – na vlastnú popravu

Veru, svet je plný bláznov. V súčasnom ukrajinskom konflikte vraj zavelil istý veliteľ na útok so slovami – Za Boha a vlasť … o pár minút ležal nehybne na zemi, lebo si nevšimol, že do útoku vyrazil sám. Nečudo – Boha nikto nevidel, a vlasť ľudí pozná len vtedy, keď majú platiť dane. Ťažko sa potom diviť, že utekajú a na všetko kašlú. Nie nadarmo sa hovorí, že bližšia košeľa, než kabát … hlavne vtedy, ak niekto na kabát nemá – napríklad peniaze.

Najaktuálnejšie spravodajstvo … svieti titulok na jednom internetovom denníku. Ťažko tomu veriť, ak niekto o ôsmej večer uvádza ako novinku správu, ktorá vyšla o šiestej ráno. Ešte komickejšie to pôsobí v rôznych ranných reláciách, ktoré trvajú dve-tri hodiny, pričom v polhodinových vstupoch opakujú spravodajcovia to, čo povedali už na začiatku. A pokiaľ to niekto navyše dokreslí aktuálnym vstupom osôbky, ktorý vysvetľuje, ako uvaríte taliansku špecialitu (hoci sa o nej všeobecne vie, že jej prihorí aj voda na čaj), až vtedy si uvedomíte, ako táto spoločnosť osprostieva.

Áno, negramotnosť je pomaly neznámym pojmom … napriek tomu však negramotných pribúda

Ako je to možné ? Nuž, mnohých naučili v školách čítať, ale nenaučili ich chápať obsah textu, ktorý čítajú. V diskusiách pod mojimi blogmi nájdete stovky príspevkov, kde úplne jasne preukazujú diskutujúci, že vôbec nevedia, čo čítali. Ale nadávky a provokácie zvádajú excelentne … akoby chceli dokázať, že ulica vie najviac. Používajú rôzne cudzie slová, ktoré niekde počuli, alebo videli … pričom im vôbec nerozumejú.

Napríklad – do boľševikov, nohsledov Putina, kremľobotov a podobne najviac nadávajú ľuďom, ktorí len volajú po tom, aby sa hovorila pravda a neprekrúcala skutočnosť

Pričom najviac nadávajú tí, ktorí propagujú každé klamstvo, ktoré priletí z inej strany, než východnej. Akoby trpeli rozdvojením osobnosti … ako istý chlapík, ktorý po druhej svetovej vojne povedal príbuzným obetí, že on rozsudky podpísať nechcel, ale musel … a potom sa divil, že ani oni nechceli, ale museli.

Morálka, česť, slušnosť a ľudskosť ? Dnešná spoločnosť urobila z týchto slov len nástroje na dosiahnutie cieľov, nič viac. Na jednej strane sa prijme zákon, ktorý trestá porušovanie autorských práv u ľudí, ktorí si niečo stiahnu z internetu, na strane druhej nikto nevie presadiť zákon, aby vydavatelia niesli zodpovednosť za to, čo a kde predávajú. Potom dochádza k absurdným situáciám, kde niekde v denníku konštatujú, že chytili toho a toho, pričom ho obvinili z porušovania autorských práv, lebo sťahoval a zdieľal obsah na internete … ale nikdy a nikto sa nesnaží potrestať tých, ktorí v mene zisku deformujú myslenie detí a mládeže tým, čo sa dá kúpiť hocikde na ulici – napríklad umelecké “ diela “ pretekajúce krvou a utrpením v podaní “ celebrít „.

Sadizmus a zvrátenosť boli povýšené v dnešnej dobe na – umenie … hlavne, že nazývame zvrhlíkom Nera, ktorý mal podpáliť Rím. O čo sme lepší ?

Sme hercami v absurdnej komédii. Ako chlapík, ktorý sa na dostihoch rozčuľuje, že jeho kôň beží opačným smerom, a steward ho upokojuje, aby sa nezlostil slovami – to bude asi tým, že ste toho koňa kúpili v Austrálii … a chlap sa upokojí, konečne má dôvod, prečo jeho favorit neuspel a vôbec nemyslí na to, čo mu vlastne bolo povedané.

Kto pláva proti prúdu, je nepriateľom aj v dnešnej dobe … a to aj vtedy, ak ostatní plávajú s prúdom napriek tomu, že sa blíži vodopád, v ktorom sa všetci pred nimi – utopili. Koľko príspevkov do blogu sa dá napísať za jeden deň ? Neviem a nezaujíma ma to … dnešok ponúka toľko tém, že mlčať si môže dovoliť len človek, ktorému nezáleží na vlastnom osude. Navyše, dnešná doba ponúka rôzne nástroje, kde blogger ani nepotrebuje klávesnicu … a blog môže spravovať z hocijakého miesta, príspevky môže diktovať aj počas jazdy autom, či autobusom.

Je to však prínos ? Nie, nie je. Myslím, že každý túži po živote v spoločnosti, kde si bez problémov naplní svoje potreby, a nemusí sa denne obhliadať cez plece, či nejaký privilegovaný somár nesplodil právnu normu, ktorá opäť ľuďom znepríjemní život. Nehovoriac o justícii, na ktorú sa každý obracia v čase tiesne, a neraz sa stane svedkom rôznych absurdít, ako napríklad rozsudku nad zlodejom kukurice a zemiakov, ktorý dostane tri roky väzenia, ale na strane druhej zaznie rozsudok, kde niekoho za zabitie človeka (za volantom auta) “ odmenia “ podmienečným trestom, hoci preukázateľne porušil viac pravidiel, a spôsobil oveľa viac (nenapraviteľnej) škody. Kde táto spoločnosť vlastne smeruje ?

Možno ty nie si zvedavý na jeho názory, ale ja som …

Napísal jeden diskutujúci, keď som ostrejšie reagoval na jedného provokatéra. Moja odpoveď je jasná – ak si zvedavý na jeho názory, založ si blog, publikuj príspevky a debatuj tam s ním. Nikto nič proti tomu nemá. Priemerne inteligentný človek dokáže pochopiť, že ak ho niekde nechcú, asi je na to nejaký dôvod – a dokonca to dokáže aj rešpektovať. Nie, nikto mu otvorene nenapíše, že nemá právo … ale inteligentnému človeku to ani písať netreba, netlačí sa tam, kde ho nevolajú.

Kto publikuje na blogu, nesie svoju kožu na trh … plne súhlasím, to však neznamená, že nesiem na trh aj svoju rodinu, alebo česť … a rovnako to neznamená, že si môže hocikto dovoliť do mňa beztrestne kopať, a ja budem mlčať. Hlboký omyl …

Denne stretávam ľudí, ktorí ma presviedčajú, že potok môže tiecť hore kopcom, ale dodnes som nestretol ani jedného, ktorý by to reálne aj dokázal. Rovnako komicky vyznieva, ak “ seriózny “ žurnalista napíše, že obeť bola zavraždená v prísne kontrolovanej oblasti … a z vlastnej skúsenosti viete, že v tej prísne kontrolovanej oblasti sa môže bez problému prechádzať – hocikto. Bol už niekedy tento človek v prísne kontrolovanej oblasti ? Asi nie. Lenže čitatelia potom nadobúdajú nesprávne dojmy, a dochádzajú k nesprávnym záverom. Náhoda, či úmysel ?

Vezmete do ruky viacero denníkov, a nestačíte sa diviť. Príspevky ako jedna rodina … občas zmenený slovosled, ale obsah identický. Len inak umiestnený, niekde možno aj krátený … lenže, toto vôbec nie je sloboda slova a informácií. Práve naopak. Rozdiel je akurát v tom, že dnes už nefunguje štátna cenzúra, ale médiá sú priamo prepojené na politikov, a filtrujú informácie podľa ich potrieb.

Kníhkupectvo … nenašiel som, čo som hľadal … asi preto, lebo jeho pulty boli doslova zaplavené odpadom

Oči vám doslova prechádzajú … len škoda, že nádherný obal obvykle ukrýva smradľavý obsah. Rôzna romantika na jedno kopyto, teda príbehy podľa rovnakej osnovy so zmenenými menami hrdinov. Katalóg odbornej literatúry a vedľa skromný stĺpik vybraných titulov … avšak to, čo hľadáte, je všetko na objednávku, dokonca aj knižné tituly, ktoré by mali byť úplne bežné … teda, kedysi dávno aj boli. O čosi ďalej stojany s hudobnými titulmi. Márna snaha … ani tu sa asi kvalita nenosí, pretože o väčšine interpretov nebude o desať rokov nikto nič vedieť, ani počuť. Opäť beriem katalóg a znechutene objednávam tri tituly. Kedy budú ? Koncom týždňa … no dobre. Deň pred ich príchodom dostávam e-mail – tituly nebudú, lebo sú vypredané a dotlač sa neplánuje.

Nuž, naozaj platí, svet splnených želaní … len ich nehovorte príliš jednoducho, aby sa nestalo, že budete volať po mieri a niekto na vás namieri – zbraň.