O Slovensku

Nikdy som nebol priaznivcom vyplácania rôznych sociálnych dávok. S jednou výnimkou – a tou sú dôchodcovia, a samozrejme zdravotne postihnutí. Na Slovensku je však všetko absurdné, a tak sa vyplácajú miliardy eur na nezmysly, však sme bohatou krajinou, nie ?

Stretol som susedu. Tichá, so zreteľne nešťastným výrazom v tvári. Nuž, pred pár mesiacmi sa jej vrátil syn z väzenia, a stále nevie nájsť prácu.

Vraj, nedalo by sa nejako pomôcť ? Neviem, odpovedal som najprv. Neskôr som sa zamyslel, pretože susedu poznám desiatky rokov, a jej syna prakticky od kolísky. Iste, do našej práce sa veľmi nehodí, nemá na to vzdelanie a schopnosti … ale, na dvore nám stojí už skoro rok prakticky nevyužitý Multivan, ktorý sme kúpili v čase črtania jednej zakázky, ku ktorej nakoniec nedošlo a auto sme zatiaľ veľmi nevedeli využiť. Teda s výnimkou občasných jázd, celkovo nabehlo sotva desaťtisíc kilometrov za dva roky. Málo, nie ?

Má vodičák, opýtal som sa susedy. Má, a je spoľahlivý šofér. Hm … tak ho teda pošlite. Chlapec prišiel Chvíľu sme podebatovali, spočiatku aj chcel hovoriť o tom, prečo skončil vo väzení, ale to ma nezaujímalo – jeho chyba, jeho trest, jeho problém. Skončilo, a život ide ďalej … ako som sa čoskoro mal presvedčiť, život síce ide ďalej, ale rozhodne nič neskončilo.

Čo teda spraviť, opýtal som sa právnika … nejakú osobnú prepravu, alebo taxík … smutne na mňa pozrel a pokrútil hlavou.

Zákony nepustia, povedal právnik. Auto mu môžeš prenajať, ale vôbec mu tým nepomôžeš, a to ani vtedy, keby si mu ho prenajal zadarmo a dohodol sa na delení toho, čo sa zarobí. Prečo ? Preto, lebo živnosť nedostane, keďže bol trestaný a nedávno vyšiel z väzenia. Taxikársku licenciu nedostane z rovnakého dôvodu. Nepravidelnú prepravu zrušili na základe nátlaku veľkých dopravných spoločností, ktoré sa sťažovali, že nezamestnaní živitelia rodín si privyrábajú vozením ľudí na základe neurčitej živnosti, a kazia im kšeft.

No, ja teda neviem … v športe je úplne bežné, že športovec dostane trest v hre, odsedí si ho a hrá ďalej … nikomu to nevadí, hoci niektorým športovcom by často viac svedčala zvieracia kazajka, než športové náčinie

Takže ? Takže týmto smerom cesta nevedie, odpovedal právnik. No, zároveň som pri jeho vysvetľovaní začal chápať, prečo niektorým nezamestnaným na okolí stoja nevyužité autá na dvore, hoci by sa za ich pomoci mohli aspoň trošku privyrobiť, a nemuseli by naťahovať ruku k sociálnemu systému. Niekto totiž vymyslel pravidlo, že na výkon taxislužby nesmie byť auto staršie ako päť rokov, a nesmie mať najazdených viac ako stotisíc kilometrov u benziňáku, alebo o päťdesiattisíc viac u dízláka. Ejha .. to vám je iná múdrosť, nie ?

Len akosi nechápem, prečo sú takéto limity v preprave, kde cestujú dvaja-traja ľudia,  a naopak nie sú tam, kde sa vezú dvadsiati, či viac cestujúcich. Pretože po našich cestách úplne bežne chodia autobusy, ktoré majú aj milión kilometrov a desať či viac rokov

Právnik mykol plecami a usmial sa … kde sú veľké peniaze, tam sú aj veľké možnosti. Viem, lenže veľké peniaze vznikajú z malých peňazí … a priznám sa, nevidím dôvod, aby som živil zo svojich daní zdravého chlapa, hoci nedávno prepusteného z väzenia, keď si môže zarobiť, nie ?

A tak mi to nedalo, a začal som sa trošku vŕtať v zákonoch. A zistil som veľa zaujímavostí – napríklad, prepustený väzeň je v podstate budúci bezdomovec, ak nemá bohatú rodinu, ktorá ho prijme. Zákony sú totiž nastavené tak, že ak nie je násilník, ale napríklad zlodej, podvodník, neplatič úverov a podobne, nemá šancu pracovať a zarábať na seba, ak ho niekto nevezme do práce. Živnosť v žiadnom prípade nedostane … a keďže vieme, ako ľudia hľadia na trestaných, nie je pravdepodobné ani jeho zamestnanie u niekoho iného, keďže vo väčšine firiem si pýtajú aj výpis z registra trestov.

Možno by mal štát informovať prepustencov, čo ich čaká a bezplatne im ponúknuť pištoľ s jedným nábojom a nejaké ľahko umývateľné miesto, kde si môžu svoje trápenie skrátiť

Nehovoriac o tom, že táto legislatíva poškodzuje aj záujmy obetí trestnej činnosti, lebo ak prepustený vinník nezarába, nemôže nahradiť škody, ktoré spôsobil, a obvykle sa vráti do väzenia, kde ho zase musia živiť jeho – obete.

Čo ináč pôsobí dosť komicky, najmä v porovnaní s tým, že v parlamente sedia a tvoria zákony ľudia, ktorí tomuto štátu spôsobili miliardové škody, poškodili celý národ a napriek tomu sa radia medzi elitu …

Zákony pre ľudí ? Nie, zákony proti ľuďom … Článok 7 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd hovorí, že nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu; 

Myslím, že ten článok znie vo svetle toho, čo sa na Slovensku deje, doslova – absurdne. Je totiž neľudské, ak po absolvovaní trestu je niekto naďalej trestaný za to, čo si už odpykal. Viem pochopiť, že nikto nezamestná bývalého väzňa ako policajta, sudcu alebo prokurátora (hoci aj tu existuje precedens, keďže sme mali väzňov – prezidentov, predsedov vlád či ministrov), ale neviem pochopiť, prečo trest v podstate pokračuje obmedzením rôznych práv, tým skôr, že v konečnom dôsledku to zvyšuje hrozbu opakovania trestnej činnosti a samozrejme rastú aj výdavky štátu.

Nuž, a vo svetle tejto reality sa len idiot môže diviť preplnenosti slovenských väzníc …

Nehovoriac o tom, že práve v doprave sa už roky hovorí o pôsobení dopravnej mafie. Svojským príkladom môžu byť absurdné prenájmy autobusových staníc v majetku miest do opatery rôznych súkromných spoločností, ktoré následne vyberajú poplatky za to, čo sa nikde vo svete nemôže účtovať, keďže doprava je službou vo verejnom záujme – teda za vyloženie a naloženie cestujúcich.

Cestujúcemu je jedno, či ho odvezie minibus, alebo bežný autobus. Rozhoduje kvalita, dostupnosť služby a cena. Máme množstvo nezamestnaných vodičov, množstvo regiónov, kam doprava zablúdi trikrát denne, a ľudia sú doslova odrezaní od sveta, ak nemajú vlastné auto. Pritom poctivo platia dane, a sú občanmi tohoto štátu. Štát nemá prostriedky, aby tieto služby zabezpečil, a ľudia, ktorí ho vedú, tvoria zákony, ktoré situáciu ešte viac zhoršujú. Práve tým, že zákony tvoria privilegovaní hlupáci, výdavky štátu nielen neklesajú, ale naopak – rastú. Pritom možností, ako ušetriť, je naozaj nepreberné množstvo … ale to by museli riadiť štát odborníci.

Len jeden príklad na ilustráciu – predstavte si, že bývate v niekde v okolí Šiah, alebo priamo v meste, ste bez práce a dostali ste ponuku pracovať v Banskej Štiavnici, čo je asi 67 km.

Chyba, prácu nemôžete prijať, ak nemáte auto. Prečo ? Pretože verejnou dopravou sa do miesta práce (Banskej Štiavnice) nedokážete dostať na šiestu či sedmu hodinu rannú ani v prípade, že by ste zo Šiah odchádzali o pol jednej ráno. Väčšina liniek totiž chodí rôznymi okľukami, čo v konečnom dôsledku znamená jazdu okolo 107 – 110 km, a extrémnom prípade dokonca 156 km (to je ten spoj o pol jednej ráno), a prvá linka, ktorú možno označiť za priamu, odchádza zo Šiah o – 10,40. Treba viac dodať ?

Žiaľ, prichádza mi na um myšlienka, že Slováci – mlčíte, hoci vaše vlády konajú proti vašim záujmom … a to každý deň vášho života