O Slovensku

Ak sa na to pozrieme reálne, keďže sme členmi NATO, sú to vlastne naši vojaci

Zaznelo okrem iného v diskusnej relácii na tému amerického konvoja, prechádzajúceho cez Česko. No, autor výroku zjavne nepremýšľal nad tým, čo vlastne povedal. Vo svetle jeho výroku vyznievajú totiž tvrdenia o okupácii Československa v auguste 1968 absurdne, keďže sme boli členmi aliancie – teda Varšavskej zmluvy, a prišli podľa jeho vlastnej logiky k nám – naši vojaci. A dvadsaťjeden rokov u nás bývali, jedli a žili – zase len naši vojaci, keďže sovietske vojská patrili tiež do Varšavskej zmluvy. Pekne absurdné, nie ?

Je pravdou, že neobhájiteľné sa obhajuje veľmi ťažko

Už len preto, že niekto si môže položiť úplne jednoduchú otázku – ako išli americké vojská na pobaltské cvičenia, keď sa cez Česko len vracajú ? Neviem, možno veslovali ? Alebo tam prišli letecky, a po nedávnej tragédii lietadla sa báli, že sa aj ich pilot zamkne v kabíne a zapichne to do zeme ? A možno Rumburak otočil kúzelným prsteňom a zrazu tam boli, ktovie.

Nie, americké vojská nemajú čo robiť v Európe. Nie sú tu doma, a nikdy ani neboli. Rovnako nemali čo robiť sovietske vojská v Československu – ani počas horúceho augusta 1968, ani neskôr. Iste, účastníci privítacieho výboru sa utešujú tvrdeniami, že ich bolo veľa, a odporcov prejazdu Američanov zase málo, lenže veľmi dobre vieme, ako to bolo počas augusta 1968, ale hlavne po ňom. Aj vtedy pobehovalo po uliciach množstvo ľudí, ktorí “ návštevu “ spojencov schvaľovali, a oponenti čušali …a skrývali sa, či vydávali rôzne pamflety, vytlačené na – ihličkových tlačiarňach.

Je súčasťou demokracie, že verejne môžu vystupovať aj prorusky ladení diskutéri

Povedal v rovnakej relácii český hosť. Asi len náhodou sa tej relácie zúčastnil len proamericky ladený diskutér, a oponent sa tam akosi – iste náhodou – nevyskytol. Zjavná propaganda, navyše veľmi úbohá.

Ak totiž nesúhlasím s pohybom Američanov a ich vojsk po európskom kontinente, to ma ešte nerobí prorusky ladeným diskutérom, či obhajcom ruskej politiky. Jednoducho som názoru, že na našom území nemajú čo robiť cudzie vojská, než už nad ich hlavami veje akákoľvek vlajka. Ak môj postoj niekto označuje za proruskú propagandu, ja jeho zase za duševne chorého úbožiaka, ktorý sa v ničom nelíši od aparátčikov doby minulej, a s istotou bol jedným z nich, alebo je potomkom jedného z nich.

Test …

Prejazd amerických vojsk (nielen) českým územím bol skôr testom. Testom, ako zareaguje verejnosť v krajinách, kde doteraz americký vojak akosi nebol, alebo tam len prebehli bezvýznamné spoločné cvičenia, ktoré verejnosť zachytila len kútikom oka. Testom, či by verejnosť dokázala akceptovať aj trvalejší pobyt cudzích vojsk na vlastnom území.

Úspešným testom ? Neviem, to musia posúdiť tí, čo ho pripravili. Isté však je, že v zemích českých už bol kde-kto a domáci sa s tým vždy dokázali akosi vyrovnať. Nie inak tomu bolo aj v našich krajoch. Akosi to totiž patrí k domácemu folklóru, skloniť chrbát, prijímať rany bičom a pokorne opakovať … áno, prosím … ponížene ďakujem, že ma vaša excelencia opľula …

Stáročia sme iní neboli, a ešte dlhé roky potrvá, kým sa zmeníme. Kým pochopíme, že tanier s jedlom nám môže predkladať usmiaty čašník, ale to ešte neznamená, že jedlo je chutné, neznamená to, že nám praje dobrú chuť a už vôbec to neznamená, že – jedlo nie je otrávené. Len predpokladáme, že jedlo je dobré, chutné, čašník nám želá dobrú chuť a neotrávime sa. Je to vlastne stávka – na vieru v dobro a slušnosť ľudí. Ktorá často nevyjde, ak niekto omylom vojde do podniku, kde je majiteľom jeho odveký nepriateľ, a neskôr si pochutnáva na vyprážanom rezni, nevediac, že na príkaz majiteľa podniku kuchár pod rezeň – napľul. A úsmev čašníka je vlastne zlomyseľný, lebo na rozdiel od hosťa presne vie, čo hosť – konzumuje.

August 1968 bol začiatkom okupácie Československa sovietskymi vojskami … mali by sme si dať pozor, aby sa scenár neopakoval, a marec 2015 nebol začiatkom okupácie území bývalého Československa – americkými vojskami …