O Slovensku

Posledné odhady hovoria, že v druhej svetovej vojne zomrelo približne 48 – 60 miliónov ľudí.  Celkové straty na životoch, spôsobené týmto konfliktom, sa odhadujú na 72 miliónov ľudí.

Československo – 365 000 (3,51% obyvateľstva), ZSSR – 23 200 000 (13,77%), USA – 418 500 (0,32%), Veľká Británia – 450 400 (0,94%), Francúzsko – 562 000 (1,35%) … Poľsko – 5 600 000 (16,07%)

Vyššie uvedené čísla pochádzajú z oficiálnych zdrojov, samozrejme nemusia byť úplne presné. 1.septembra 1939 bolo napadnuté Poľsko, ktoré malo uzatvorené spojenecké zmluvy s Veľkou Britániou a Francúzskom. Spojenci sa zachovali rovnako, ako v prípade Československa počas mníchovského diktátu v roku 1938, a s výnimkou vágnych vyhlásení – nič nepodnikli. (ak teda niekto neráta za pomoc vyhlásenie vojny Nemecku)  17.septembra prekročila hranice Poľska armáda ZSSR, a výsledkom bolo praktické rozbitie krajiny, strata samostatnosti a tragédia poľského národa, ktorá skončila miliónmi obetí. Čo robili spojenci ? V podstate – nič.

Len si dovolím na okraj spomenúť, že medzi spojencami útočiacich nemeckých vojsk boli aj príslušníci armády slovenského bábkového štátu, ktorý vznikol ako priamy následok Mníchovskej dohody z 30.septembra 1938, keď Veľká Británia a Francúzsko vydali napriek spojeneckým dohodám Československo – Hitlerovi. Výsledkom bol protektorát Čechy-Morava, a slovenský bábkový štát, ako som už spomenul. Priamym následkom mníchovskej dohody bola aj Viedenská arbitráž, ktorá sa konala 2.novembra 1938, a Československo stratilo juh Slovenska a Podkarpatskú Rus, ktorú Nemecko a Taliansko pridelili – Maďarsku. Ešte predtým, 1.októbra obsadilo Poľsko Tešínsko, a neskôr – 1.decembra, obsadilo aj územie na severe Slovenska.

Prvé úspechy Hitlera s rozbitím Československa a napadnutím Poľska, či Stalina v poľskom prípade viedli k ďalším tragédiám. Keďže Londýn a Paríž len taktizovali a nekonali, 30.novembra 1939 napadol ZSSR – Fínsko. Zimnú vojnu síce nevyhral (zásluhou nepochybnej geniality maršála Mannerheima), ale nakoniec svoje útočník aj tak dosiahol – ZSSR získalo územie Karélie.

9.apríla 1940 zaútočilo Nemecko na Dánsko, a na druhý deň sa Dánsko vzdalo. V rovnaký deň, ako Nemecko zaútočilo na Dánsko, sa začal aj útok na Nórsko (súčasť rovnakej vojenskej operácie), a hoci sa Nórsko bránilo, 10.júna 1940, dva dni po odchode britských jednotiek kapitulovalo.

Medzitým, od 10.mája 1940 do 22.júna 1940 začal nemecký útok na krajiny západnej Európy, kde agresor postupne obsadil Belgicko, Holandsko, Luxembursko a víťazné ťaženie zakončil podpisom kapitulácie Francúzska 22.júna 1940 v Compiégne. Iróniou osudu bola kapitulácia Francúzska podpísaná v rovnakom železničnom vozni, v akom podpisovalo Nemecko prímerie v roku 1918.

22.júna 1940 napadol Hitler krajinu svojho spojenca – ZSSR. A čo sa dialo ďalej ? Nie, nebudeme to rozoberať podrobne, stačí spomenúť, že USA sa zapojili do vojenského konfliktu po napadnutí Pearl Harbor 7.decembra 1941. Dovtedy sa obmedzili na predaj zbraní do Európy.  Koncom novembra 1943 sa zástupcovia spojencov stretli na konferencii v Teheráne, kde sa dohodli na vylodení spojeneckých vojsk v Normandii. K samotnému vylodeniu došlo 6.júna 1944. Nie je však možné nepripomenúť, že o otvorenie druhého frontu žiadala Moskva už od roku 1942. Napokon k nemu došlo až v situácii, keď už bolo jasné, že Stalinove ZSSR porazí Nemecko bez ohľadu na to, či spojenci druhý front otvoria, alebo nie.

Otázka pre prekrúcačov dejín – kto zavinil tento dejinný konflikt, utrpenie a milióny obetí ? Ak niekto povie, že zvrátené plány dvoch psychopatov, teda Hitlera a Stalina – nehovorí pravdu. Korene krvavého konfliktu boli v zrade spojencov Československa, ich neschopnosti pomôcť napadnutému Poľsku (bez ohľadu na jeho správanie voči rozbitému Československu), a množstvo ľudských životov mohlo byť ušetrených, ak by spojenci nekalkulovali s prípadnou porážkou Stalina a otvorili by druhý front v najkratšom možnom čase.

Zlatým klincom, ktorý potvrdzuje bezcharakternosť konania Londýna a Paríža, je fakt, že Londýn si nechal zaplatiť za výcvik a výzbroj československých vojakov, ktorí bojovali v bitke o Britániu, a veľkou mierou prispeli k tomu, že hitlerovské plány na obsadenie ostrovného štátu stroskotali.

Prečo tento príspevok vznikol ? K jednému blogu napísal bezcharakterný chrapúň, že nebyť Londýna a Washingtonu, Hitlera by sa nepodarilo poraziť. Priznám sa, krv vo mne zovrela, a to aj napriek tomu, že naši sovietski osloboditelia odvliekli jedného z mojich príbuzných do stalinského gulagu, odkiaľ sa vrátil šťastnou hrou osudu po dlhých rokoch. Áno, len hrou osudu … pretože tisíce ľudí neprežili ani cestu tam, a desaťtisíce neprežili kruté podmienky zajatia.

Nič to však nemení na tom, že k tomuto zverskému utrpeniu nemuselo dôjsť, ak by Londýn a Paríž nepredávali svojich spojencov, či konali čo najrýchlejšie a snažili sa aspoň čiastočne odčiniť to, čo zradou spojencov spôsobili. Lenže, tieto veľmoci kalkulovali do poslednej možnej chvíle, a svoju vierolomnosť dokázali počas jaltskej konferencie, keď svojich spojencov opätovne predali – tentoraz nie Hitlerovi, ale Stalinovi. A ešte predtým ich – okradli. A to už radšej nespomínam ani to, že predohrou ku krvavému potlačeniu maďarského povstania v roku 1956 boli sľuby Washingtonu a Paríža, že opozíciu podporia. Ani to, že po udalostiach augusta 1968 sa veľmoci vyjadrili, že sa jedná o sféru sovietskeho vplyvu, a nebudú zasahovať … napriek tomu, čo sa v tejto krajine dialo.

Kto zradil raz … zradí vždy …

Kto o tom pochybuje, nech sa opýta ukrajinského národa, či súhlasí s plánmi vojnového zločinca a amerického prezidenta B.Obamu na boj proti Rusku do – posledného Ukrajinca … kto hovorí o ruskej vierolomnosti a porušovaní zmlúv, nech si položí otázku, prečo podmienky na prijatie eura museli splniť len Slovinsko, Slovensko, Lotyšsko a Estónsko … ale napriek tomu, že podmienky splnili, prinútili ich aj podieľať sa na likvidácii škôd, spôsobených tými, čo tieto podmienky nielen nesplnili, ale ani nemohli splniť.

Vláda nesmie zneužiť armádu proti národu … vláda môže použiť armádu proti národu

Voľne interpretované výroky jedného a toho istého človeka, ktoré delia tri roky. Ak niekto autora týchto výrokov pokladá za spojenca, demokrata a človeka, konajúceho z ušľachtilých pohnútok – je buď idiot, alebo zradca. Ťažko povedať, čo je horšie …