O Slovensku

Priznám sa, ak som na začiatku mal pochybnosti o kritikoch malého renaultu, dnes sa im už otvorene smejem. Clio má za sebou prvých dvanásťtisíc kilometrov, a je naozaj ,,, ale naozaj úplne iné, než mnohí tvrdili.

Poznámka prvá – výber auta by mal zodpovedať účelu jeho využitia

Ak si niekto chce kúpiť veľké rodinné auto, alebo trhača asfaltu, Clio Grandtour nie je rozhodne produktom podľa jeho požiadaviek. Z mojej skúsenosti je to skôr auto pre mladých manželov, alebo druhé auto do rodiny pre manželku na nákupy. Nič na tom nemení ani karoséria kombi, hoci odvezie toho pomerne veľa. Proste, Clio v tejto verzii zodpovedá svojmu určeniu – malé kombi, určené pre bežné potreby, s mierne väčším kufrom, než sme u tohoto modelu zvyknutí.

Poznámka druhá – dynamika a spotreba auta závisia od toho povestného medzikusu medzi sedačkou a pedálmi

Priemerná spotreba vychádza (podľa počítača i dotankovania) na 5,2 l benzínu na 100 km. Iste, v parametroch výrobcu je uvedené niečo iné, oveľa krajšie, ale pochybujem, že sa tieto údaje odvodili od používania auta v bežných podmienkach, teda jazda po meste, nejaká zápcha, opravy ciest … a podobne, však to poznáte. Priemerná rýchlosť ? Rečou počítača – 53 km/hod. Zodpovedá kombinovej premávke, hlavne však jazde po bežných cestách, s množstvom prejazdov obcami a uličkami miest.

Dynamika ? Och, Bože … daj sprostým rozum a mne zdravie … áno, toto Clio má turbo a 90 koní. Lenže – turbo má preto, že objem motora je podobný niekdajšiemu hitu s názvom Daewoo Tico, a hlavne preto, aby sa karoséria combi neprejavila negatívne na pocitoch vodiča. Áno, mal som kedysi Clio s atmosférickou jedna-dvojkou, a nebolo to zlé … ale s týmto sa to nedá vôbec porovnávať. Skrátka … ak sa chce niekto predvádzať agresívnou a rýchlou jazdou, nech si tento model nekupuje. To však neznamená, že Clio s trojválcovým bublifukom (ako ktosi napísal) je nejaký leňochod, to vôbec nie. Len treba prispôsobiť jazdu jeho možnostiam. Takže – vlastnosti auta sa najlepšie prejavia v rozmedzí od dvoch do troch tisíc otáčok. Menšie otáčky sú trápením, väčšie v podstate nezmyslom a zároveň sponzorskou akciou pre predajcov pohonných hmôt. V tom sa proste trojválec nezaprie. Ale …

Ak rešpektujete charakter tohoto auta, budete veľmi príjemne prekvapení. Pretože aj v tom zdanlivo úzkom rozpätí otáčok dokáže jazdiť Clio dynamicky, a s prijateľnou spotrebou. Navyše, má vynikajúci podvozok (zrejme od športovej divízie Renaultu), takže aj napriek zdanlivým výkonovým obmedzeniam môžete patriť na cestách medzi tých rýchlejších, a to pri dodržaní všetkých rýchlostných limitov. Dobré vlastnosti tohoto auta sa najviac prejavia práve mimo diaľnic, na bežných slovenských okreskách, plných zákrut a spomalení v podobe obcí. Medzi tridsiatkou a osemdesiatkou totiž Clio zrýchľuje veľmi slušne, a bez problémov dá na frak aj výkonnejším autám. V zákrutách si môžete vďaka podvozku dovoliť oveľa viac, ako ostatní, takže môžete mnohým spôsobiť nepríjemné prekvapenie, ak napriek svojmu výkonnejšiemu autíčku vidia pred sebou vzďaľujúci sa zadok vášho bublifuku. A kopce ? Treba vyskúšať … ale jazda cez Čertovicu, Šturec, Kremnické vrchy, alebo iné horské prechody … to je v Cliu proste paráda … auto ochotne ťahá aj pri plnom obsadení (tam sú skôr iné problémy)

Ešte posledná poznámka k spotrebe – dosiahnuté minimum bolo 3,8 l na sto kilometrov (ale to sa nedalo nazvať jazdou, skôr trápením), bez problému sa dá jazdiť okolo 4,6 l na sto kilometrov … a ak máte radšej trochu radosti zo šoférovania, rátajte s tým, čo som uviedol vyššie, teda čosi cez päť litrov. A to je prijateľné … ináč, aj v aute platí to, čo u ľudí – kto žerie ako sviňa, smrdí ako sviňa … veľa dokáže urobiť aj kvalita benzínu, čím vyššia, tým prijateľnejšia spotreba a lepšie dynamické vlastnosti. Nehovoriac o životnosti motora …

Poznámka tretia – áno, Clio je vzhľadovo vydarené, ale niektoré riešenia sú naozaj tragické

Niekto porovnal Clio s prvou Oktáviou a divil sa, že hoci je len o máčny mak menšie, vzadu je málo priestoru. No, spomínaná Oktávia nebola práve pohodlná pre cestujúcih vzadu, hlavne vtedy, ak predná časť posádky bola trochu vyššia. Ak si teda sadne na miesto vodiča dvojmetrový drobček, ťažko si za neho niekto sadne, a už vôbec sa nebude cítiť pohodlne. Nehovoriac o zvažujúcej sa streche, čo pocíti aj na hlave. Ale, budem sa opakovať – Clio nie je rodinné auto. A pochybujem, že ho konštruktéri kreslili s myšlienkou rodinného auta.

Osobitnou kategóriou sú kadejaké lesklé obklady v tomto aute, a multimediálny systém MediaNav … či ako tomu nadávajú. Obklady navrhol niekto, kto v živote auto neumýval, či neleštil. Je to pekné, ale neúčelné … odtlačky prstov, prach, škoda reči. Zasvieti slnko a smola … displej multimediálneho systému sa stane značne nepoužiteľným, pretože poriadne nevidíte na to, čo zobrazuje. Trochu pomohla zmena nastavení, ale … toto sa naozaj nevydarilo. S odkladacími priestormi je to tiež poslabšie, vlastne okrem dverí a priečinka pred spolujazdcom máte smolu …

A na záver ?

Investícia do auta ako Clio Grandtour nie je omylom ani v prípade, ak si vyberiete trojválcový bublifuk. Len sa treba predtým zamyslieť, kto bude na tom aute jazdiť. Ak má byť pre rodinu, treba siahnuť vyššie a Clio radšej z úvah vynechať. A pokiaľ po tomto aute siahnete, treba pamätať, že vaša spokojnosť bude závislá od spokojnosti auta … takže, kvalitný benzín (a v každom prípade neverte na prehliadky a výmeny oleja po 30 000 km). A chce to aj trošku premýšľať … počas jazdy.