O Slovensku

Kto čím bojuje, tým aj padne … ktosi a kedysi povedal. Namiesto pravdy a lásky začali demokrati bojovať proti krivdám páchaním iných, často oveľa horších krívd. A treba priznať, že nech by urobili čokoľvek, lepšiu reklamu svojmu nepriateľovi, teda dobe minulej – urobiť nemohli. I to dokazuje, že k moci sa nedostali odborníci, ale kariéristi … a podporu majú len u intelektuálneho odpadu, nechopného triezveho pohľadu nielen na minulosť, ale aj súčasnosť. Dôkazom je aj situácia pravice na Slovensku, ktorá sa pravidelne hrdila svojím intelektuálnym potenciálom, pričom jej “ múdrosť “ nepomohla ani raz vyhrať voľby. Asi platí, že je lepšie mať jedného, čo vie pracovať, než desiatich, čo vedia o práci – rozprávať.

Dnes majú šupáci strach, že čoskoro ponesú následky svojich zločinov, ktorých sa dopustili po roku 1990. Niektorí už poutekali, iní nám robia “ česť “ v službách rôznych špekulantov, niekedy s neofašistickými maniermi. Niekedy to pôsobí neuveriteľne – keď vidíte, ako sa do vysokých funkcií dostávajú ľudia v zmysle pravidla – čím väčší blbec, tým lepší. Lenže – to sa nedá praktizovať neustále. Pretože aj ten najväčší somár raz pochopí, kto a prečo ho kŕmi plesnivou slamou.

Rétorika o uťahovaní opaskov už nefunguje. Oblak nadšenia zo vstupu do rôznych spolkov sa tiež rozplynul, keďže okrem platených trolov všetci ostatní chápu, ako krajinu podviedli a vtiahli z kremeľského gulagu do bruselského geta. Vlastný názor sa nenosí, a na pálčivé témy často ani nepripúšťa. Stačí si pozrieť “ mienkotvorné “ SME, a počítať články, pod ktorými sa diskusia – neotvorí. A hlavne si pozrieť zloženie tém, kde sa diskusia nepripustí. Akoby náhodou sú to práve témy, kde sa šíria klamstvá a propaganda o ruskej politike, kde sa ospevuje politika Bieleho domu (napríklad v súvislosti s útokmi na rôzne krajiny), alebo témy, kde Brusel rozhoduje o niečom, čo by mohlo nepríjemne zasiahnuť do životov celých národov. Najmä toho slovenského …

Boja sa, majú strach … z následkov toho, čo robia …

Stačí vedieť napočítať do sto … niekdajší sen zvráteného hitlerovského režimu sa zdá pre týchto ľudí ako nevyhnutná potreba. Vytvárajú pravidlá, ktoré majú obnoviť kastovníctvo. Začalo to uzavretými obytnými zónami, či vysokými múrmi. Súčasne s tým sa vytvoril systém rotácie pri moci a správe štátu, kde je prakticky nemožné, aby sa do vysokej funkcie dostal “ nesprávny “ človek. Teda – vzdelaný, so skúsenosťami z praxe a hlavne – poctivý. Taký sa proste u našej elity – nenosia. Čím to bude pokračovať ?

S platenou propagandou nezačali Rusi … už desaťročia predtým chápali mnohí z politických elít, že najväčšou zbraňou sú médiá. Využívali ich nacisti, ale aj slovutní demokrati (spomeňme si na vojnu proti Iraku v priamom prenose CNN)

Platená propaganda sa stala hrozbou až vo chvíli, keď po nej siahol nepriateľ – dnes sú ním práve Rusi a Rusko. Nabudúce možno niekto iný. Pretože čo je povolené bohovi, nie je dovolené volovi. 

Pach strachu tiahne elitou … pretože džbánok síce ešte drží, ale už má praskliny a kde-tu začína z neho vytekať. Sklamanie a spravodlivý hnev. Sľuby elít už nepomáhajú, sĺz a utrpenia je priveľa. Nepomáhajú ani nadávky diskutérom a bloggerom, nepomáhajú osočenia, že sú komunistami … nepomáhajú ani oslovenia starým straníckym spôsobom … práve naopak, ľudia poznajú podľa toho, kto nie je pätolízačom a naozaj píše to, čomu verí, alebo čo si myslí.

Úplne komicky vyznievajú útoky od ľudí, ktorí majú záznam vo zväzkoch bývalej štátnej bezpečnosti. Akoby chceli potvrdiť pravdivosť starého porekadla, že – najviac hryzie besný pes.