O Slovensku

Riešenie vidím vo väčšej centralizácii Európy. Potrebujeme spoločný rozpočet, spoločnú rozpočtovú politiku, centralizovanú administratívu – napríklad podľa vzoru Spojených štátov amerických. Majú federálnu vládu, zjednotené dane. Niečo podobné by malo byť aj v eurozóne. Tá by mala mať federálnu konštrukciu …

(Peter Spiegel, komentátor Financial Times)

No vidíte, ani to nebolelo a pravda konečne vyliezla na svetlo sveta. Správy, ktoré sa ozývali z mnohých strán, pričom ich vlastníci boli označovaní za nacionalistov a extrémistov, sa potvrdili. Od vzniku nového formátu únie a zavedenia spoločnej meny nejde vlastne o nič iné, ako o likvidáciu národných štátov, vytvorenie centrálnej mocenskej štruktúry, na ktorú by nemal nikto dosah – vlastne, už ani dnes nemá na Brusel a jeho rozhodnutia nikto dosah.

V súvislosti s výrokmi komentátora začína byť jasnejší aj postoj Británie (ak nemá byť centrom nového impéria, nechce byť ani jeho súčasťou), začína sa jasnejšie črtať pozadie postoja Švajčiarska, či nechuť niektorých severských krajín k rozširovaniu kompetencií Bruselu. Vlastne sa dá povedať, že oddanými nohsledmi bruselskej politiky sú len krajiny východnej a strednej Európy, ktoré si naivne myslia, že v európskom gulagu bude lepšie, než bolo v sovietskom.

Chyba lávky … gulag ako gulag, je jedno, akou vlajkou sa zdobí

Pomaly akceptovaný krach Grécka sa v svetle vyššie spomínaného výroku začína javiť trochu inak – ako plánovaný. V prvej fáze ešte Grécko nemohlo padnúť, pretože by hrozil kolaps celého projektu a obrovské škody pre Berlín a Paríž. Euroval mnohé zaistil a vyriešil, peniaze sa preliali na správne miesta a škody sú minimalizované. Prichádza fáza druhá, teda krach Grécka (aj keby zajtra zaplatilo, krach príde, len neskôr).

A najväčšie škody utrpia oddaní sluhovia Bruselu vo východnej a strednej Európe, ktorí s nadšením prijmú návrh, ako podobným udalostiam zamedziť. A pokojne sa vzdajú aj zbytku nezávislosti.

Gratulujem panstvo … zahodiť za štvrťstoročie všetko, čo táto krajina horko-ťažko získala, pričom sa trápila v cudzom područí dlhé stáročia, to si naozaj vyžaduje silný žalúdok, a vyupratovanú hlavičku. Len sa neskôr nedivte, keď aj vás (opäť) upracú na vedľajšiu koľaj. Už vás nebudú potrebovať.