O Slovensku

Politiku beriem ako legalizovanú formu príživníctva. Navyše formu, ktorej jediným cieľom je bezprácny zisk, založený na klamstvách, korupcii, vyhýbaní sa zodpovednosti a kšeftovaní s každým, kto zaručí zotrvanie vo funkcii … takže, politika nie je nič pre mňa, tým skôr, že k úspešnému riadeniu štátu a jeho prosperite je politik asi takým prínosom, ako gilotína pre pacienta s chrípkou

Navyše, aj moje najskrytejšie úvahy o možnosti podieľať sa na riadení tohoto štátu skončili v lete 1992, kedy poslanci federálneho zhromaždenia pošliapali práva občanov bývalej federácie a vo vlastnom záujme si odhlasovali vznik samostatných “ gubernií „. Odvtedy som ignoroval akékoľvek ponuky, súvisiace s verejnými funkciami, a rovnako ignorujem aj voľby akéhokoľvek druhu, pretože nemienim svojou účasťou legitimizovať následky zločinu, ku ktorému v roku 1992 došlo.

Nie, prosperita štátu nie je závislá na niečom tak perfídnom, ako je povolanie – politik. Čo je vlastne politik ? Neúnavne tárajúci parazit, ktorý za všetky problémy obviňuje svojich oponentov a v žiadnom prípade nie je zodpovedný za aktuálny stav. Vezmite si napríklad takého nositeľa ceny za mier Obamu – ten bude o sebe tvrdiť, že je mierotvorca aj vtedy, keď ho prichytia stojaceho nad mŕtvolou a zvierajúceho v rukách dymiacu pištoľ. Vezmite si iných politikov … a je to rovnaké, len inak zafarbené, bez ohľadu na krajinu či politickú stranu.

Nie, život je príliš krátky, aby som ho strácal táraním a nechal na seba pľuvať ľudí len preto, že dostanem nejaký judášsky groš

Navyše, pokladám za absurdnosť, aby sa poslancom platilo za výkon funkcie, keďže v priemere odpracujú štyri až šesť dní mesačne. Iste, tvrdia niečo o stretnutiach s voličmi … hlúposť. Nikdy a nikde som nikoho na tých údajných stretnutiach nenašiel … a dokonca ani v kanceláriách, ktoré im platíme. Maximálne asistentov, vizitky a hluché čísla … Navyše, drvivá väčšina schválených zákonov musí byť skoro okamžite novelizovaných tak rozsiahlym spôsobom, že ich autori u mňa vyvolávajú podozrenie, či netrpia debilitou … alebo či nepíšu zákony niekde počas prestávky medzi žranicou a chlastačkou. Alebo počas potreby na toalete, pretože z ich pera vychádza doslova hnoj. Nuž, niekomu zo zadnej časti, a niekomu aj z pera.

Peniaze, teda dane majú slúžiť tým, ktorí ich platia … dane platím stále a poctivo, napriek tomu na našej ulici pre mňa neurobila samospráva absolútne nič, bez ohľadu na to, kto v nej sedel. Rozbitá cesta, zničený chodník, smetné nádoby si kupujeme za vlastné, odpad triedime (hoci za to aj platíme) … ach jaj, škoda reči a času

Štát majú riadiť odborníci … ak ho riadia politicky dosadení diletanti, vyzerá tak, ako Slovensko. Je zadĺžený, bez akejkoľvek sebestačnosti, a už vôbec nie je nezávislý … a keďže tento štát nie je mojím štátom (pretože za vlasť pokladám ten, ktorý zločinci v politike rozbili), som tu cudzincom, ktorý nemá záujem podporovať to, čomu neverí. Napokon … zúfalý potlesk zo strany slovenských zapredancov pre nemecko-francúzske plány o jedinej vláde v únii dokonale svedčí o tom, že na záujmy Slovenska a Slovákov kašlú všetci … najviac tí, ktorí za ochranu záujmov tejto krajiny – berú peniaze.