O Slovensku

No, akosi to s tými imigrantmi nevychádza. V Dánsku sa síce neskoro, ale predsa spamätali a zistili, ako rapídne im stúpa kriminalita – a hlavne násilná. V Nemecku majú manévre špeciálne jednotky, Francúzsko a Británia nie sú na tom o nič lepšie. Slasti “ humanity “ za vlastné si začínajú užívať aj susedia v Česku.

Ktosi povedal, že musíme si pomáhať. Musíme … pravda, len neviem, či je práve pomocou to, že si do krajiny navezieme množstvo ľudí, ktorí majú odlišné kultúrne danosti ako my, a navyše ktorým a ich mentalite vôbec nerozumieme.

Ono … skúste vysvetliť takému Líbyjcovi, že u nás nie je bežný ten komfort, ktorý zažíval za čias vlády diktátora Kaddáfího, u nás bude musieť tvrdo pracovať, nič nedostane len tak — akosi prirodzene. To sa veľmi ťažko vysvetľuje, nehovoriac o zložení imigrantov, ktoré sa tiež akosi obchádza. Niekedy mi prístup našej “ lepšej “ spoločnosti k životu pripomína partiu feťákov, ktorí si z dlhej chvíle chcú spestriť život adrenalínovou partičkou kariet na sude s pušným prachom a … horiacim knôtom zápalnej šnúry, hoci sú tak zhulení, že sa sotva vládzu hýbať a určite sa nenájde nikto, kto bude mať dostatočne koordinované pohyby, aby horiacu šnúru včas – uhasil.

Imigranti nám nie sú a ani nebudú vďační … pretože čakajú, že sa o nich postaráme po všetkých materiálnych stránkach

Slovami môjho kamaráta, žijúceho dlhé roky v Piešťanoch, ktorý prišiel na Slovensko zo Sýrie pred rokmi, nemáme predstavu, kto vlastne k nám ide. Sú tam napríklad ľudia, ktorí napomáhali vzniku revolučných hnutí proti tzv. diktátorom, a mali za to prisľúbené, že sa o nich niekto postará … a ak by došlo k najhoršiemu, tak budú dobre prijatí v každej európskej krajine. Utekajú, ale nie preto, že ich spolupráca napomohla k vzniku občianskej vojny … ale preto, že ich doma majú za zradcov a hrozia im veľmi nepríjemné následky. Inou skupinou sú ľudia, ktorí s námahou zozbierali rodinné úspory, zaplatili si cestu do Európy, ale tým ich možnosti končia – nie sú jazykovo vybavení, neraz nemajú žiadne kontakty v krajinách, kam smerujú. A poslednou skupinou, a zrejme nemalou, budú ľudia, ktorí idú do Európy z úplne iných dôvodov, nikto nevie, aké sú vlastne ich ciele a aký môže mať dopad na cieľové krajiny ich prítomnosť. Napokon, tak v Nemecku ako i vo Francúzsku nepochybujú médiá o tom, že medzi imigrantmi sú nielen zúfalí ľudia, ale aj potenciálni spolupracovníci Islamského štátu, schopní čohokoľvek.

Prvá skupina imigrantov ? Hm … prečo im nepomáhajú tí, pre ktorých zrádzali vlastné národy ? Nebude to náhodou tým, že prípadná pomoc by mohla na tieto krajiny privolať aj možnú pomstu ? Druhá skupina ? Nooo … medzi moslimami je úplne bežným javom vzájomná pomoc, akási solidarita bohatších a šťastnejších s tými menej bohatými a menej šťastnými. Po ich príchode do európskych krajín však prichádza nepríjemný šok – končia v lágroch (civilizovane – utečeneckých táboroch), s obmedzenou možnosťou pohybu, nerozumejú jazyku ani kultúre, nikto im neponúka bývanie i prácu (na čo boli kedysi zvyknutí ako na samozrejmosť), viac – menej vidia i cítia, že sú neželaní “ hostia „

Nehovoriac o tom, čo priznáva aj kamarát – hoci tu žije dlhé roky, nikdy si nezvykol na našu kultúru, mentalitu a spôsob života. Nevie pochopiť náš spôsob obliekania, nevie sa zmieriť s našimi médiami, preplnenými násilím a utrpením ľudí … nevie pochopiť našu izolovanosť, chladné vzťahy medzi ľuďmi, žijúcimi vedľa seba, rozvody, pomerne vysokú kriminalitu či ľahostajnosť politikov. Priznal, že ak by sa podobne správal akýkoľvek diktátor v jeho rodnej krajine, nevydržal by pri moci ani pár týždňov či mesiacov. Pre neho je rodina – teda manželka a deti úplne všetkým. A nič na tom nemení ani zdanlivá podriadenosť ženy, ktorá úctivo kráča za ním vo vzdialenosti pár metrov, aj s deťmi. Dal by im všetko … a pokladá to za normálne.

Nedokážete im pomôcť, nemôžete … hovorí. Nemôžete im dať to, na čo nemajú nárok vaši vlastní ľudia, ak nechcete riskovať občianske nepokoje, prejavy rasizmu, netolerancie. Žiadny váš zamestnávateľ nebude schopný ani ochotný akceptovať ich odlišnosti, ktoré súvisia s ich mentalitou, či náboženským presvedčením … zasmial sa, však u vás bol problém aj vo futbale, keď si klub vybral hráča – moslima, a potom bol šokovaný následkami ramadanu. Nikto nevedel, ba ani nechcel hráča pochopiť, že jeho viera má pre neho oveľa väčší význam, ako peniaze.

Neutekajú preto, aby sa stali väzňami, vzdali sa svojej kultúry, denne otročili dvanásť hodín … svojej identity sa nevzdajú, vy ju nebudete schopní prijať a bude z toho čoraz viac problémov. Len v primitívnych kultúrach veria, že problémy sa dajú vždy vyriešiť hrsťou bankoviek, alebo troma jedlami denne a posteľou s malou skrinkou.

Európa pokrytecky rieši následky svojej politiky, hoci by mala odstraňovať príčiny problémov. Namiesto pokryteckého hľadania krajín, ktoré prijmú utečencov (čo aj tak nikto nedokáže … vzhľadom na ich množstvo), by sa mala snažiť prispieť k upokojeniu situácie v rozbúrených krajinách, prestať podporovať rôznych extrémistov … lenže, Európa pokoj nepotrebuje, ale ropu – áno … a ľudia ? Utečenci ? To je len nežiadúci vedľajší produkt európskej politiky, ktorý sa nejako … vyrieši.

Nuž, musím súhlasiť … nejako sa kedysi vždy vyriešil aj problém na Balkáne … kým neprišiel následník trónu a nestretol G.Principa. Potom to skončilo … vojnou