O Slovensku

Nie, žiaľ už dávno nemáme niečo, čo by si zasluhovalo honosné označenie – parlament. Pretože vystúpenia osadenstva a jeho celkové správanie by viac svedčali obyvateľom nejakého chlieva na samote.

Verejný činiteľ by mal vedieť, že jeho vystupovanie na verejnosti je zároveň aj vizitkou spoločnosti, ktorú reprezentuje. A pokiaľ sa nevie správať, nepatrí do verejnej funkcie. Nemôžem si pomôcť, ale slovenský parlament, či skôr jeho osadenstvo nám robia hanbu prakticky od svojho vzniku. Nechutné hádky, občas nejaká facka či rôzne osočovanie medzi poslancami, to pripomína skôr krčmu štvrtej cenovej skupiny.

Priznám sa, mienku o I.Matovičovi a jeho obyčajných ľuďoch som si urobil už v čase vypustenia fámy o ponuke miliónového úplatku, a dodnes si kladiem otázku, prečo orgány, činné v trestnom konaní sa s celou vecou vysporiadali len akceptovaním tvrdenia, že sa jednalo o akýsi žart. V akejkoľvek inej krajine by podobný “ žart “ okamžite ukončil politickú kariéru autora, pretože znevažuje meno najvyššieho zákonodarného orgánu v krajine. Žiaľ, na Slovensku zrejme neplatia bežné, spoločenské pravidlá, alebo povesť slovenského parlamentu nikomu nestojí za to, aby ju chránil.

A to sa už nevenujem faktu, akým spôsobom sa chovajú poslanci, ak sa im náhodou znepáči vlastná strana, ktorá ich do parlamentu dostala. Pokojne si založia vlastnú stranu, veselo ďalej vykonávajú mandát, na ktorý vlastne stratili oprávnenie, pretože reprezentujú subjekt, ktorý neprešiel riadnymi voľbami.

Ak niečo poslanec prednesie na verejnosti, mal by za svoje slová niesť aj zodpovednosť. Ak klame, ohovára či sa podobným spôsobom snaží odpútať pozornosť od problému, ktorý je s ním spájaný, mal by byť potrestaný oveľa tvrdšie, ako bežný občan. Pretože hodiť na niekoho za lopatu hnoja, pošpiniť verejne jeho meno, bez dôkazov … na to nestačí len laxné konštatovanie – ja sa ospravedlním, ak to nebude pravda. Povesť … to nie sú rifle, alebo montérky, ktoré sa hodia do práčky a vyperú. Výroky podobného druhu letia do sveta, objavujú sa v médiách a trvá neraz roky, kým sa na ne zabudne … ba obvykle sa nezabudne nikdy.

Tlieskať podobným výrokom len preto, že boli adresované nesympatickému oponentovi, to je prejav duševnej zaostalosti. Aj najväčší nepriateľ či súper si zaslúži úctu a rešpekt.

Poslanec je povinný poznať zákony tejto krajiny. Ak tvrdí, že niekto tieto zákony porušuje, má konať v ich zmysle a nie verejne prezentovať rôzne nepodložené obvinenia.

Žiaľ, slovenskí poslanci zjavne nepochopili, že už pominula doba anonymných pamfletov. Nepochopili, že ak sa zneucťujú medzi sebou, zneucťujú aj obyvateľov krajiny, ktorí im zverili svoje osudy do rúk, platia ich a podriaďujú sa ich rozhodnutiam. Žiaľ, na Slovensku sa poslanci chovajú presne ako ruskí či ukrajinskí oligarchovia, ktorým je úplne ľahostajný osud a povesť vlastného národa.

Klasik by povedal, že luza vládne tejto krajine. Iný klasik by povedal, že slušní ľudia nepripustia, aby ich životy boli znehodnotené zápachom z – chlieva. Doba i udalosti ukázali, že na hradnom kopci máme síce budovu, honosne nazývanú parlamentom, ale obyvateľstvo správaním zodpovedá skôr – chlievu. Mali by sme sa zamyslieť a tento chliev čo najskôr vyčistiť … ináč začnú aj nás pokladať za obyvateľov – chlieva.

A priznajme si otvorene – v dnešnom parlamente by sme sotva našli niekoho, kto si zaslúži miesto v poslaneckej lavici. Ale nájdeme tam množstvo takých, ktorí si nezaslúžia ani miesto na – povoze, ťahanom párom volov. Pretože ešte aj tie by sa cítili urazené nákladom, ktorý by mali viezť.