O Slovensku

Neviem, koľko máme na Slovensku nezamestnaných ? A koľko je medzi nimi ľudí, ktorí si zobrali úvery a leasingy na autá v čase, keď mali ešte prácu a dnes nemôžu splácať ? A vlastne – má vôbec tento štát záujem o znižovanie nezamestnanosti ? Dovolím si tvrdiť, že nemá – lebo nezamestnanosť mnohým vyhovuje ako ideálny nástroj na vydieranie ľudí a udržiavanie žobráckej mzdy.

Nedivím sa taxikárom (obzvlášť nie bratislavským), že im konkurencia nevonia. Rovnako sa nedivím nejednému politikovi, že tiež mu tento spôsob zárobku nevonia. Pretože, a to si povedzme otvorene – za posledné roky sa v doprave vytvoril systém, ktorý neslúži nikomu, s výnimkou štátu. Ten môže na základe absurdných kritérií vyberať ešte absurdnejšie poplatky,  a tak plniť štátnu pokladňu, vyprázdnenú zásluhou neschopných ľudí v riadiacich funkciách.

Pretože (použijem slová niekoho iného z diskusie) nielen v tejto krajine vznikla a pretrváva absurdná situácia – na nosenie zbrane potrebujete zbrojný pas, psychotesty … na prácu šoféra z povolania potrebujete vodičský preukaz, prax, psychotesty … ale štát môže riadiť aj posledný idiot, ak sa nájde politická strana, ktorá ho nominuje.

Čo znamená pre mňa služba Uber ? Nič. Auto potrebujem mať k dispozícii neustále, takže pre mňa nie je prijateľná ani taxislužba, a nič nerieši ani Uber. Ale pri pohľade z iného uhla by mohol byť pre mňa Uber veľkým prínosom. Mohol by znížiť objem prostriedkov, ktoré končia v podporách pre nezamestnaných, ktorí napríklad autíčko majú, ale z rôznych dôvodov ich nikto nezamestná, respektíve nemôžu poskytovať služby bežnej taxislužby … keďže niekto vytvoril doslova diskriminačné podmienky na túto prácu.

Iste … taxislužby sa bránia – my musíme mať nové autá, s obmedzeným vekom a najazdenými kilometrami, a teraz nám budú konkurovať ľudia, jazdiaci na kde-akom šrote. Predovšetkým – plačú pri nesprávnom pätníku, mali tvrdo vystúpiť proti nezmyselným nariadeniam, ktoré ich doslova odierali z kože. Ďalším faktom je, že sotva si niekto sadne do nejakého polorozpadnutého šrotu na kolesách, aj keby to bolo zadarmo.

Áno, počul som rozhorčené hlasy, že dnes chce robiť každý šoféra či taxikára, aj ten posledný blbec. Nie je to pravda. Skôr by som povedal, že každý sa snaží nejako prežiť, uživiť rodinu a dať deťom budúcnosť. A hľadá všetky dostupné cesty. A tomu sa naozaj nikto nemôže diviť. Som totiž presvedčený, že každý by radšej siahol po práci vo svojom odbore, než robil niečo zo zúfalstva. Lenže … to by sme nesmeli byť na Slovensku, však ?

Teraz treba tlieskať infantilnému nápadu zhromažďovať na Slovensku automobilky. Pretože to, čo politické špičky nazývajú budovaním pracovných miest, je v skutočnosti pravým opakom – ničením perspektívnych pracovných miest. Pretože práca pre automobilový priemysel je podmienená prideľovaním dotácií zo zdrojov, ktoré aj tak nemáme. Nehovoriac o tom, že v mnohých oblastiach by sme mali byť sebestační, alebo aspoň blízko sebestačnosti … lenže to nikoho nezaujíma. Prečo by aj … keď má vilu, obkolesenú múrom a kamerami … či množstvo peňazí – za posedávanie v parlamente.

Čo budeme robiť, pokiaľ dôjde k ohlasovanej (a čoraz viac sa blížiacej) potravinovej kríze ? Vyprážať plechy ? Alebo variť polievku z motorového oleja ? A ako prílohu si naservírujeme ložiská, šrauby a matice, obliate tatárskou omáčkou, nie ?

Nie každý sa môže rekvalifikovať na technický odbor. Nie každý môže cestovať na týždňovky stovky kilometrov. Nehovoriac o tom, že pri rekvalifikantoch sa cielene zneužíva ich nedostatok odborného vzdelania na vyplácanie smiešnej mzdy, čo sa odôvodňuje ich – nedostatkom kvalifikácie. A pretože je jasné, koľko ľudí by okamžite utieklo, ak by mali možnosť pracovať vo vlastnom odbore, v mieste bydliska … tak sa cielene nevytvárajú a nepodporujú pracovné miesta v iných oblastiach.

Mimochodom, celkom by ma zaujímalo, čo majú politické strany z toho, že sem ťahajú skoro výhradne automobilový priemysel. Pretože aj úplný ekonomický a hospodársky analfabet musí chápať, že je to cesta do pekla.

Automobilky sú totiž povestné svojou prelietavosťou. A ani vlastníci tých, čo sú na Slovensku, sa vôbec netaja plánmi na ďalšie znižovanie výdavkov – napríklad budovaním závodov na Ukrajine, ak by náhodou prišlo k tejto možnosti. Pretože ich produkcia ďaleko presahuje reálny dopyt, čo ich tlačí k znižovaniu cien … a s tým vlastne všetko súvisí.

Takže – skúsme sa vrátiť k službe Uber. Aká by bola jej reálna perspektíva, ak by sa ľudia mohli zamestnať v tom, čomu rozumejú a čo ich uživí ? Myslím, že veľmi malá.

Hoci sa to nezdá, práca šoféra z povolania je náročná – tak fyzicky, ako aj psychicky. A aj pomerne nebezpečná, čo už na vlastnej koži zistil nejeden taxikár, šofér autobusu či kamióna. Nedá sa teda povedať, že by to bolo niečo, po čom všetci túžia. Je to východisko z núdze.

A tak by to mali vidieť aj všetci oponenti služby Uber. Nadávať topiacemu, že sa slamky chytá – to nemá zmysel. Dnes je na Slovensku, hlavne strednom a východnom doslova zúfalá situácia. Ľudia doslova kočujú z východu na západ, lenže to nie je riešenie. Pomaly sa vytrácajú ľudia, schopní pracovať v niektorých oblastiach – napríklad v poľnohospodárstve, potravinárstve a podobne. Úrodná pôda leží ľadom, zarastá burinou, pretože produkcia sa nepodporuje, a neexistuje nikto, kto by bez podpory štátu dokázal konkurovať štedro dotovanému dovozu – hoci odpadu tretej kategórie.

Každú prácu by mali robiť ľudia, ktorí jej rozumejú, a hlavne – majú k nej vzťah. Žiaľ (nielen) na Slovensku sa cielene vytvárajú podmienky, aby ľudia museli robiť čokoľvek, čo ich donúti pracovať za akúkoľvek mzdu, v akýchkoľvek podmienkach. Politické špičky sú pevne prepojené na nadnárodné spoločnosti, ktoré ich financujú a udržiavajú pri moci. A tieto spoločnosti financujú všetkých, bez ohľadu na ich názory a smerovanie – pretože sa im to vyplatí. Týchto ľudí národy a ich osudy vôbec nezaujímajú.

Uber je len následok tejto neradostnej situácie … plne súhlasím, že tak náročné povolanie, akým je osobná preprava, majú robiť skúsení profesionáli. Plne súhlasím s postojom taxikárov. Ale viniť za to ľudí, ktorí zo zúfalstva siahnu po hocičom – je krátkozraké. Treba si už konečne uvedomiť, že zmena sa naozaj robí zdola … a vrátiť všetko na správnu cestu, čo znamená zbaviť sa všetkých, ktorí si za peniaze obyčajných ľudí bahnili od roku 1990 a nič dobré nepriniesli.

Oni totiž neotvorili hranice preto, aby sme boli slobodnejší … otvorili ich preto, aby sa museli starať o čo najmenej ľudí. Sloboda názoru ? Nie … každý sa môže slobodne vyjadriť len preto, že “ elitu “ národa a štátu jeho názor – nezaujíma.

A ešte jedna malá poznámka na záver – čím to je, že kedysi mohol robiť každý to, čo ho napadlo a stačilo len – platiť dane ? Nie je to náhodou tak, že dnes sa vytvárajú pravidlá, ktoré nemajú pomôcť zamestnanosti, ale skôr tomu, aby rôzni špinavci a podvodníci prišli k bezprácnemu zisku ? Jeden príklad za všetky – čomu slúžia ministerstvá a aká je asi odborná úroveň ich osadenstva, ak na každú sprostosť musia najímať externých poradcov ?