O Slovensku

Funguje to jednoducho – na niekoho hodia hrsť blata či hnoja, a paradoxne, hoci sa všade a vždy hovorí o prezumpcii neviny, ošpinený musí dokázať, že je – čistý. Médiá v službách politikov nie sú nezávislé, ale stále majú veľkú moc, ktorá ničí ľudské životy, či deformuje pohľad na udalosti a vytvára dojem, že všetko je tak, ako má byť.

Obvykle to končí tak, ako napríklad spravodajstvo na Slovensku. Médiá sú tak skorumpované, že už nie sú schopné zostaviť skutočnú spravodajskú reláciu, teda poskytnúť užitočné informácie pre široké vrstvy obyvateľstva, ktoré by boli naozaj použiteľné v bežnom živote … ktoré by naozaj boli prospešné. A tak sa opakovane počas jednej relácie vysiela napríklad správa o tragickej nehode niekde na – Orave, Spiši, Záhorí – či dokonca v zahraničí, napríklad na druhej strane oceána.

Ako dokážete využiť v praktickom živote informáciu, že niekde v USA nejaký šialenec vbehol na školu a vystrieľal svojich spolužiakov a učiteľov ?

Odpoveď znie jednoducho – nijako. Je to balast, nevyužiteľná informácia, ktorá vám len otrávi život … ale má svoj účel. Vyplní akési vákuum v prísune informácií, a odpúta pozornosť od toho, že sa nehovorí o tom, čo je naozaj pre váš život dôležité. O tom, prečo sa napríklad nakupujú pracovné miesta a prečo sa tieto pracovné miesta netvoria … o tom, prečo dovážame produkty, v ktorých produkcii sme boli kedysi sebestační … a o všetkom možnom, presnejšie o témach, ktorých sa médiá boja – či nesmú dotknúť. A nedotýkajú sa ich ani politické špičky … cielene ich obchádzajú. Náhoda ? Určite nie.

Horúcich tém sa nedotknú ani médiá, ani politické špičky. Akoby náhodou sú to úplne rovnaké témy. Prečo ? Je to všeobecná dohoda medzi novinármi a politikmi ?

Iste, z času na čas vypláva na povrch škandál, ktorý napríklad potopí nejakého politika, a má vytvoriť dojem, že je všetko v poriadku, pretože aj tu existuje akýsi systém pravidiel. Neskôr však z čriepkov informácií zistíte, že to mohlo byť aj úplne inak – napríklad tak, že daný politik vlastne nevybočoval z rámca bežnej praxe, ale mal s určitými ľuďmi spory, respektíve nebol ochotný konať v spoločnom záujme a tak ho koleso (moci ?) jednoducho zomlelo. Pospolitý ľud tlieska, áno – aj tu existuje spravodlivosť. Ale nevidí, aké pozadie má celá vec.

Opakované klamstvo sa stáva pravdou. Niekedy aj za pomoci trójskeho koňa, ktorý len tak mimochodom (v rozpore s vlastnými záujmami) potvrdí, že oficiálne tvrdenia sú naozaj – pravdivé. Prečo ? Účel svätí prostriedky ?

Asi áno … napríklad na taká Ukrajina patrila dlhé desaťročia do spoločného zväzku s Ruskom. Po rozpade ZSSR ostalo na Ukrajine množstvo vojenského materiálu s označením už zaniknutého štátu. Ale nielen takého … ostal aj bezmenný materiál, neoznačený, ktorý sa kedysi používal tam, kde nebolo vhodné prezentovať svoju príslušnosť. Dnes sa o tom mlčí … asi sa to nehodí … médiá vytiahnu akéhosi Strelkova, ktorý ani sám nevie, kde patrí … alebo to vie až príliš dobre. Ak by naozaj patril pod velenie Kremľa, nemal by Kremeľ dôvod popierať svoju iniciatívu v tejto oblasti. Ak by neopatrne vyzradil akékoľvek tajomstvo, súvisiace s Kremľom, sotva by dnes pobehoval po svete … ale on si pokojne pobehuje po Moskve, hoci ak by boli jeho výroky pravdivé, uškodil jej záujmom. Nie je to divné ? Nuž, médiám sa jeho výroky hodia, politikom tiež … tak ich nehodnotia, neriešia, čo je naozaj pravda.

Médiá prestali plniť svoju pôvodnú funkciu, a stali sa len akýmsi nástrojom v rukách bohatých a mocných. Vytratili sa novinári, ktorí tvrdo a neochvejne išli za pravdou … dnes sa uplatnia len lovci senzácií, rôznych ľudských tragédií, či štatistici pohlavných stykov známych ľudí. Nečudo, že najväčšiu predávanosť má žumpa s názvom – bulvár.

Nehovoriac o pokrytectve, ktoré sa čoraz viac šíri. Najprv sa rôzni pisálkovia vyjadrujú o nevyhnutnosti rôznych úsporných opatrení, ktoré tvrdo zasahujú najslabšie vrstvy obyvateľstva, aby ich o čosi neskôr označili za rasistov a xenofóbov, lebo nesúhlasia s tým, aby niekto usporené prostriedky rozhádzal na účely, ktoré vôbec nesúvisia s ich potrebami. Na morálny piedestál sa stavajú ľudia, ktorí si pravidelne valorizujú aj tak vysoké platy, hoci ostatným to nepriznajú, aby sa náhodou neroztočila inflačná špirála, ako hovoria. A potom ešte bezočivo žiadajú, aby niekto rozdával, hoci sám nemá. Nenazývam to prejavom solidarity či humánnosti, ale – bezočivosťou.

Siedma veľmoc ? Nie, skôr žumpa, preplnená smradľavými prostitútkami, ktoré za peniaze pokojne predajú aj vlastné dcéry do nevestincov … hanba súčasnosti …