O Slovensku

Prejavte trošku ľudskosti a porozumenia … znejú výzvy. Dobre, prejavíme. Ak teda niekto chce riešiť problémy za naše peniaze, nech ich rieši v súlade s našimi záujmami.

Každý žije najradšej tam, kde sa narodil – vo svojej vlasti. Vieme v tom pomôcť migrantom ? Vieme. Máme OSN (hoci podľa môjho názoru nefunkčné), máme NATO (podľa môjho názoru zločineckú organizáciu). Využime teda tieto ospevované nástroje demokracie, aby konečne slúžili – mieru. Na Blízkom východe treba oddeliť od seba bojujúce strany, odzbrojiť ich a nastoliť vládu zákona. Je to možné ? Ak nie je, nevidím dôvod, aby tieto organizácie existovali.

Kým však dôjde k nastoleniu poriadku, je potrebné nejaké časové obdobie a aj riešenie, ako pomôcť tým, čo utekajú z kritickej zóny. Nemám nič proti tomu, aby sa za naše peniaze vybudovali v hraničných oblastiach s krajinami, kde zúria konflikty, záchytné tábory, chránené jednotkami NATO a zásobované potravinami, liekmi, šatstvom a zaistené nevyhnutnou pomocou. Vytvorme utečencom to, o čom stále hovoria – bezpečné miesto. Však sami tvrdia, že utekajú kvôli vojne, ale nie preto, aby žili v iných, bohatších krajinách. Takže nie je žiadny dôvod, aby chaoticky pobehovali po Európe, ničili majetok iných krajín, napádali policajtov a organizovali násilnosti. Nebudú súhlasiť s daným riešením ? Žiadny výber – buď to, čo im ponúkame, alebo okamžitý návrat tam, odkiaľ prišli. A tvrdo trestať nielen pašerákov, ale aj tých, ktorí pašerákom platia.

Spolužitie moslimov a kresťanov ? Neviem, ale veľmi na to neverím. Dokážu síce existovať vedľa seba, ale stačí maličká iskierka, a stáročné plamene rozporov medzi kultúrami sa okamžite rozhoria. Sme príliš odlišní … a pravdu povediac, aj tí, ktorí napríklad na Slovensku dlhodobo žijú (a mal som možnosť sa s nimi poznať), nemajú valnú mienku o našej spoločnosti a skôr tvoria akési samostatné a uzavreté komunity.

Napriek tomu vidím skutočné korene problémov s imigrantmi niekde úplne inde. Som názoru, že Brusel ani národné vlády nemajú záujem vyriešiť problém komplexne, a vlastne im súčasný stav dokonale vyhovuje. Posledné roky, alebo presnejšie povedané – od udalostí v New Yorku, ktoré dodnes neboli dostatočne objasnené, so znepokojením sledujem, ako narastá celosvetová snaha o oklieštenie občianskych práv a slobôd.

Prakticky akýkoľvek problém, ktorý sa vyskytne, končí obvykle rozšírením právomocí represívnych orgánov, zavedením rôznych “ údajne bezpečnostných “ opatrení, či nárastom počtu členov na vojenskej alebo polovojenskej úrovni. Nehovoriac o rôznych technických opatreniach. Skúste si napríklad predstaviť, ako by asi dopadla snaha o plošné získavanie biometrických údajov – napríklad pred tridsiatimi rokmi. Skúste si predstaviť, aká vlna pohoršenia by sa strhla za čias studenej vojny, ak by krajiny východného bloku chceli komplexne monitorovať telefonickú či dátovú komunikáciu. Skúste si predstaviť, aká búrka pohoršenia by sa strhla na pôde OSN, ak by napríklad odhalili Kremeľ, že odpočúva komunikáciu vo všetkých krajinách, vrátane ich vysokých predstaviteľov. … škoda aj pokračovať.

Dnes je plošné sledovanie a monitorovanie obyvateľstva úplne bežnou praxou. A neustále pribúdajú opatrenia a postupy, ktoré pomaly a iste robia zo slobodného človeka niečo na spôsob objektu v zoologickej záhrade. Aj preto som presvedčený, že súčasný stav na Blízkom východe a problémy, ktoré z toho vyplývajú – vlastne politickým špičkám dokonale vyhovujú, lebo si môžu nenápadne upevniť moc a spoločenské postavenie. Nepokladajú dianie na Blízkom východe za problém, pokladajú ho za vítaný nástroj, ako bez problémov dosiahnuť svoj cieľ. Ak by to pokladali za vážny problém, nenavrhovali by infantilné riešenia, ako redistribúcia utečencov medzi krajinami.