O Slovensku

Ako sa do hory volá, tak sa aj ozýva. Nemecko na základe tupých výrokov A.Merkelovej zaplavili tisíce ekonomických migrantov, ktorí čakajú pečené holuby rovno do huby … a Berlín kľakol na kolená. Angela akosi zmizla, a namiesto nej vyliezol na svetlo sveta akýsi fric z ministerstva vnútra, ktorý čosi koktal o dublinských pravidlách.

Asi by sme mali teraz pripomenúť urážky, ktoré sa valili na predstaviteľov krajín V4, hlavne však V.Orbána, keď sa snažili zastaviť lavínu, valiacu sa z Grécka či Talianska do vnútrozemia európskeho kontinentu. Asi by sme si mali položiť otázku, či aj v Berlíne získali navrch fašistické praktiky. Alebo … iste, Nemecko prijalo tisíce utečencov, ale v krajine zaznievajú oprávnené obavy, akým spôsobom sa s týmito ľuďmi vyrovnajú a či sa vôbec prišelci dokážu adaptovať na európsky spôsob života.

Môže chvosť vrtieť so psom ?

Nevedno, pretože odpoveď už dnes nie je taká jasná, ako kedysi. Napokon, ak Brusel vie prikázať uhorkám, aby rástli len rovné, možno bude vedieť prikázať aj chvostu, ktovie.

Isté však je, že z viacerých strán sa ozývajú reči o podivnom správaní utečencov, ktorí neskryte pohŕdajú dobrovoľníkmi, snažiacimi sa uľahčiť ich osud. Z nejednej strany sa ozýva, čo všetko utečenci očakávajú od Nemecka či Británie, prečo sa tam tak húfne valia. Celkom začínam byť zvedavý, čo sa bude diať, až objavia svoj omyl a pochopia, že ich minulý život ostane len spomienkou. Lenže … súdiac podľa peňazí, ktorými disponujú, asi im to vo väčšine prípadov bude aj jedno. Pretože … tie skutočne trpiace obete, sú podobne ako za druhej svetovej vojny, na domácej pôde, nemajú šancu uniknúť konfliktu a len zúfalo sa snažia prežiť. A tie nezaujímajú vôbec nikoho.

Presne rovnako, ako za čias studenej vojny, keď si “ demokrati “ triedili v internačných lágroch utečencov z Východu podľa ich vzdelania a možného vplyvu na vývoj v krajine, odkiaľ utiekli. Kto sa nedal využiť, obvykle mal smolu.

Ironicky by sa dalo povedať, že namiesto proletárov sa spojili – blbci. Tak to aj v Európe dnes vyzerá. Kam smerujeme ? Netreba si robiť ilúzie, aj samotné Nemecko už omrzel nielen Schengen, ale aj vedúca úloha v krachujúcom spolku so sídlom v Bruseli. Je len otázkou času, kedy sa opráši plán dvojrýchlostného eura, čo bude znamenať konečný rozpad eurozóny (nie, nenamýšľajme si, že sa vzoprú predstavitelia krajín V4) a naplnenie cieľa hlavného stanu v Berlíne. Teda – hospodársky ovládnuť kontinent.

Vyrastú na kontinente stovky nových mešít ? Neviem … ale už ako deti sme poznali overené pravidlo, že – šťať proti vetru sa nemá, ak sa nechce človek ocitnúť … ošťatý … je zjavné, že v tomto smere zanedbali rodičia európskych politikov výchovu.