Priznám sa, pri čítaní správy o rozsudku krajského súdu vo veci primátorky Z.Moraviec a tamojšieho podnikateľa, som sa cítil dosť mizerne. Aj tá vratká viera v objektívnosť slovenských súdov sa opäť otriasla a prišli mi na um rôzne otázky – kam napríklad smerujeme v tomto štáte ?
Nemal by som problém s tým, ak by odvolací súd vyniesol rozhodnutie, že obaja obžalovaní sú nevinní. Myslel by som si síce svoje, ale nič viac. Avšak vyniesť rozhodnutie, ktoré konštatuje vinu oboch obžalovaných, a zároveň v takom závažnom prípade udeliť podmienečné tresty, to sa mi zdá prinajmenej – zvláštne.
Tým skôr, že ak niekto ukradne z poľa pár tašiek zemiakov či kukurice, obvykle skončí s viacerými paragrafmi na krku, a neraz podobným trestom, ale nie podmienečným – to v žiadnom prípade.
Nehovoriac o tom, že prvostupňové súdy rovnako uznali vinu obžalovaných, avšak vyniesli oveľa tvrdšie a nepodmienečné tresty. Napokon, aj dlhoročný kamarát, ktorý sa pohybuje v tejto oblasti, sa dosť divil, že krajský súd nevrátil celú vec na opätovné prejednanie – s pripomienkami, ale namiesto toho vyniesol konečné rozhodnutie, proti ktorému nie je možné odvolanie zo strany prokurátora, pričom konečný trest je podmienečný a tretinový oproti pôvodnému.
Iste, zazneli aj slová o nevine obžalovaných, hľadaní ciest, ako podať opravný prostriedok voči konečnému rozhodnutiu v tejto veci. Myslím si však, že je to len typický, slovenský folklór, ktorý má zakryť podstatu – na Slovensku máme pred zákonom rovných a ešte rovnejších.
Kdesi na začiatku sa hovorilo, že v prípade uznania viny hrozí trest od desiatich do pätnástich rokov … skončilo to nakoniec pätinovým trestom, podmienkou … čo by, mimochodom nebolo možné ani v prípade dohody o vine a treste. Neviem … ešte dobre, že nie som právnik, môžem si hovoriť, že prd o tom viem a tak sa utešovať, že sa proste mýlim … pretože predstava, že by som sa nemýlil, je naozaj – desivá.
Celá debata | RSS tejto debaty