O Slovensku

Nie, vôbec to nie je otázka mimo tému … americkí vojaci pravidelne chodia cvičiť na územie (nielen) členských krajín NATO, spoznávajú prakticky všetko, čo je spojené s obranou krajín a ich vybavením, ale opačne – to akosi nie je. No, možno som zle hľadal, ale spoločné cvičenie NATO na americkom území som veru nenašiel. Prečo ? Asi to bude tým, čo sa občas hovorilo ako ľudové … medzi silným a slabým, kde slabý podotkol – však sme priatelia, nie ? … a silný odpovedal – nie, ty si môj priateľ, ale ja tvoj priateľ – nie som.

Nuž, ktože ho vie … možno na tom niečo pravdy bude. Nedávno som debatil s jedným známym, ktorý do takýchto vecí trošku viac vidí, a čuduj sa svete, dozvedel som sa naozaj zaujímavé veci … napríklad, že cvičenie NATO na území USA nemôže byť, lebo je to príliš ďaleko od krajín, kde sa “ tvoria dejiny sveta „, a navyše to vraj zakazuje americká ústava. No … neviem, americkú ústavu podrobne nepoznám, vlastne o amerických zákonoch viem len skôr rôzne perličky … ako napríklad trest mesačného väzenia za močenie pri diaľnici, pretože správne sa má vytiahnuť rezerva z auta a na tú má šofér vykonať potrebu …. alebo v istom štáte zakazujú cyklistom, aby jazdili vyššou ako stokilometrovou rýchlosťou, čo by ani nebol problém, keby ten štát netrpel – akútnym nedostatkom kopcov, a absolútnou prevahou rovinatého terénu, ale pri tej spomienke si hovorím, že asi pri tvorbe zákona z Léta Páně predpokladali, že sa raz narodí L.Armstrong, a nechal si pri tvorbe zákona určitú rezervu, však jeden nikdy nevie, čo zhulený na pedáloch dokáže, no nie ?

Navyše si matne spomínam, že taká sovietska diktatúra, teda tá komunistická, úplne bežne robila spojenecké cvičenia aj na vlastnom území. Hoci je pravdou, že o sovietskej ústave som počul, vraj mala údajne len dva články. Prvý vraj hovoril, že generálny tajomník UV KSSZ (alebo prvý tajomník) má zásadne a vždy pravdu, a druhý článok hovoril, že ak by ju aj nemal, obyvatelia ZSSR (lebo napriek niektorým tvrdeniam rôznych degešov to neboli len Rusi) majú právo i povinnosť držať papuľu, lebo platí článok prvý … neviem, nie som ani Rus, ani Soviet … nemôžem potvrdiť, alebo vyvrátiť.

Ináč dnešná Emerika (ako mi nedávno povedal jeden “ vzdelanec „) a niekdajší Sojuz majú spoločného viac, než sa na prvý pohľad zdá … napríklad taký Stalin a Kennedy by mohli byť bratia v smrti, pretože u prvého sa báli pozrieť, či je už mŕtvy a u druhého sa dodnes boja povedať, na čo (presnejšie na koho príkaz) – zomrel. Jasné, však vieme, že ho trafil kus pokrokového olova, ktoré vedelo vyberať zákruty a prelietať kosťami bez poškodenia, len akosi tomu neveríme, lebo na rozdiel od Armstronga – nie sme stále zhulení. Vlastne, v tejto krajine začali byť ľudia verejne zhulení až vtedy, keď sa otvorili hranice … hoci, otvorene sa priznám, keď čítam niektoré zákony, tak často mám pocit, že zákonodarcovia sú v tomto stave akosi – permanentne.

Ale priznám sa, vôbec sa nedivím, že tie vojenské cvičenia sa nikdy nerobia na americkom území. Americká administratíva je totiž povestná “ v rekvalifikácii “ spojencov na nepriateľov, takže si musí prirodzene kryť chrbát. Stačí spomenúť Irak, Panamu, a iné krajiny … napokon, čo ak by sa rozhodli napadnúť Ameriku z vďačnosti za rok 1956 Maďari ? Lebo tí nikdy nezabúdajú, a dobre si pamätajú, kto ich najprv podpichol na povstanie a potom nechal topiť v krvi … bez pomoci. Možno aj preto dnes Viktor drží hlavu vzpriamene a vysoko, lebo ako jeden z mála politikov pochopil, že kýbel výkalov na krku pôsobí nielen nevábne, ale aj môže človeka zadusiť … a sotva pomôže, že na kýbli je vytlačená tá slávna vec s hviezdami a pruhmi. No, len tak na okraj, jeden “ znalec “ pomerov tvrdí, že tie hviezdy na tej veci znamenajú, koľkým sa pred očami zaiskrilo, keď nechceli pochopiť, ako im Veľký Biely Otec vo Washingtone chce dobre, keď sa ich snaží – ovládnuť. A tak ich presviedčal kyjakom, no tým … čo sa s ním odbíja tá biela loptička.

Nedávno sme sa s kamarátom tak rehotali, až nám slzy tiekli. Povedal, že celá politika smrdí ako kýbel hnoja, no a ja som sa mu škeril do tváre, čomu sa diví, však väčšina politikov permanentne trčí z nejakého …. však viete, nie ? Ba niektorí sú tam už tak dlho, že si ani nevšimli zmenu farieb na prikrývke a ešte stále sa chovajú, akoby včera bolo – zajtra … hoci, pri pohľade na Slovensko mám často dojem, akoby dnes bolo pred – štvrťstoročím … ale to sa určite mýlim, však ?

Zhrnuté a podčiarknuté – cvičenie NATO na území Spojených štátov nikdy nebude, lebo hoci sme dnes ich kamoši (a oni naši určite nie sú), raz môžeme byť nepriatelia. A tí predsa nesmú poznať tajomstvá svojich dnešných … alebo budúcich … do hája, to je ale motanica … kašlať na to, lebo ak budem pokračovať, začnem mať rovnaké symptómy, akoby som bol Armstrongov kojný brat … a o to naozaj nestojím.

Tak teda … do vypitia (nie, nemajte obavy, pivo som prestal piť z fľašky s cumlíkom tesne po štyridsiatke)