O Slovensku

Naozaj ma celkom pobavili reakcie českých politikov na vystúpenie ruského zboru Alexandrovci v krajine našich susedov. Tým skôr, že ruský zbor cestuje po svete, je nepochybne úspešný, čo asi niekomu zjavne vadí. Možno by stálo za námahu, pozrieť si výsledky práce pobúrených kritikov, hlavne porovnať ich predvolebné sľuby s realitou – teda tým, čo naozaj urobili po získaní funkcií. Asi by boli veľmi nepríjemne prekvapení, keby aj pri ich vystúpeniach boli plné štadióny – nazlostených a oklamaných ľudí … a veľmi pochybujem, že by ich vyprevádzali potleskom.

So záujmom som si prečítal aj článok v SME, venovaný tejto téme, a hlavne pripojenú diskusiu. Nie, nebola zablokovaná, keďže sa článok týkal čohosi ruského, takže sa na nej mohlo konečne zbehnúť množstvo skutočných odborníkov v hudbe, z ktorých mnohí asi nevedia ani len zahrať základnú stupnicu na nejakom hudobnom nástroji, ale hudobný vkus majú nepochybne dokonale vycibrený.

Nechodím na vystúpenia Alexandrovcov, pretože to nie je (ako sa hovorí) moja obľúbená šálka kávy. Nemôžem však poprieť, že z toho, čo som mal možnosť vidieť vo forme rôznych ukážok, sú ich vystúpenia na profesionálnej úrovni, má to hlavu i pätu … aj keď na druhú svetovú i dvoch pánov s fúzikmi by som asi najradšej zabudol. Viem, že Alexandrovci boli sovietskym armádnym zborom, a je mi to ukradnuté. Sojuz je dávno minulosťou (čo pri pohľade na vystrájanie svetového, policajného gestapáka je niekedy aj škoda), jeho armáda sa rozpadla tiež … a slušní ľudia zosnulých obchádzajú, do mŕtvol (akéhokoľvek druhu) nekopú … hovorí sa tomu, že si vedia zachovať dôstojnosť.

Ostal som však prekvapený, koľko špiny vyletelo z úst ľudí, ktorí sedia v politike. Presnejšie, v českej politike. Žiaľ, aj to potvrdzuje celkový úpadok inteligencie, a nielen v Česku.

Je zarážajúce, ak niekoho odsúdia ľudia, ktorí na druhej strane nikdy a nikde nepozdvihli hlas proti záplave hnoja, ktorý sa valí do našich domovov zásluhou dominujúcej produkcie spoza oceána. Niekoho poburuje ruský spievajúci a tancujúci zbor, mňa skôr poburuje to, že napriek platným predpisom je úplne bežnou praxou vysielanie “ umeleckých “ diel s násilnou tematikou v denných hodinách. Potoky krvi, haldy mŕtvol a iných obetí násilia sa denne prevalia cez naše obrazovky, a nikomu to zjavne nevadí … nepočul som, že niečím podobným by sa prezentoval ruský zbor. Nikoho nezaujíma, aký tragický dopad má násilná produkcia na myslenie a správanie detí … no, možno niekto očakáva, že rodičia tesne pred odchodom do práce televízor zamknú do skrine a pre istotu ešte vykrútia poistky, nie ?

Hlavne, že sa celým Slovenskom prevalí vlna pobúrenia nad tým, že predseda samosprávneho kraja akosi odmietol financovať predstavenie, obsadené ľuďmi, ktorí si (iste len náhodou) neberú na javisko oblečenie, a niekto to nazýva – cenzúrou. To, že nemusím Kotlebove názory (a teda sa nestotožňujem s vyvolávaním vášní, primitivizmu a podobne), ešte neznamená, že sa automaticky postavím na stranu každého, koho Kotleba nepodporí – lebo práve Kotleba. Omyl … napokon, ak teda nevadia nahé telá na javisku, prečo sa to nedotiahne do konca a nepodmieni účasť na predstavení aj – nahotou divákov, a v predných radoch môžu sedieť ako vzor rodiny organizátorov a účinkujúcich, nie ? Aspoň bude obraz dokonalý.

Iste, nahota je prirodzená … prichádzame tak na svet, a v podstate z neho aj odchádzame. Lenže, prirodzené je všeličo – napríklad aj pohlavný styk muža a ženy … a keď príde niekto s nápadom, aby bol súčasťou verejného predstavenia, čo spravíme ? Budeme tlieskať a kritikom nadávať ? Neverím …

Pred istým časom sme upozornili dozorný orgán nad rozhlasovým a televíznym vysielaním, že napriek platným predpisom sa neustále v denných hodinách vysielajú programy s násilnou tematikou. Odpoveď ? Znela šokujúco – a čo s tým máme urobiť ? No, ak nevedia, čo s tým majú robiť, potom sú zjavne nepotrební – a kdesi som počul, že nepotrebné veci (ľudia) sa vyhadzujú. Možno treba dosadiť takých, ktorí budú vedieť, čo majú robiť. Rovnaký problém je aj s televíznou reklamou, či vysielacími časmi. Reklamy je oveľa viac, než by malo byť … a časy sa štandardne nedodržiavajú. V podstate je tlačený program len zdrapom papiera, na ktorého platnosť sa nedá spoľahnúť.

Chápem … politický kapitál sa ťažko vytrieska z riešení takýchto problémov, tým skôr, že oveľa ľahšie sa dá vytrieskať z brnkania na osvedčenú strunu protiruských nálad. Ale potom by sme sa nemali diviť pribúdajúcim násilnostiam v uliciach, ktoré síce (zatiaľ) v prevažnej miere zasahujú zahraničie, ale možno sa raz aj u nás nájde niekto, kto bude skúšať riešiť problémy v škole s nabitou pištoľou, alebo si pobehá z dlhej chvíle medzi susedmi s nejakou mačetou … pretože zlé sa učí ľahšie, ako to dobré.

Pred istým časom došlo k brutálnej vražde vo Francúzsku. Traja spolužiaci pozvali spolužiačku na párty, a následne ju bili a znásilňovali dovtedy, kým naposledy nevydýchla. Priam šokujúco znela výpoveď jedného z nich, ktorý bol zvedavý na to, ako vyzerá umieranie človeka. Ostatní dvaja chceli “ len “ vyskúšať to, čo videli v akomsi filme … s ich obľúbenou akčnou hviezdou.

Raz rozum zaplače (nielen) nad touto krajinou. Len dúfajme, že slzy začnú padať skôr, než začne tiecť krv a dunieť krik týraných obetí … vtedy už bude veľmi neskoro.