O Slovensku

1613 … pre Rusko je to dodnes významný medzník v dejinách. Skončilo obdobie chaosu po vymretí rodu Rurikovcov, a nastúpila dynastia Romanovcov. Len tak na okraj, akosi mimochodom – Romanovcov zvolili na bojarskom sneme. A nastúpili na ruský trón po krvavom období, v ktorom sa napríklad o ovládnutie vtedajšieho Ruska snažili silou a krviprelievaním aj Poliaci, presnejšie poľský kráľ  Žigmund III. Vasa.

Ak už chcete spomínať krvavé obete stalinského režimu, ktoré pribúdajú v médiách úmerne rokom a desaťročiam, ktoré od tej doby uplynuli, pripomeňte aj krvavé obete, ktoré sprevádzali vznik a prvé desaťročia existencie Spojených štátov, kde genocída domáceho obyvateľstva viedla prakticky k jeho zániku … skúste pripomenúť krvavé obete vlády Britskej východoindickej spoločnosti, ktorá sa snažila za každú cenu udržať Indiu pod vplyvom Britského impéria. A tak by sme mohli pokračovať … napríklad aj slávnym príbehom Márie Walewskej, niekdajšej milenky Napoleona, od ktorej poľská šľachta očakávala, že sa svojím vplyvom (v posteli imperátora) pričiní obnovenie Poľska, predtým rozdeleného medzi Rakúsko, Rusko a Prusko. No, syna mu dokázala porodiť, ale k obnove Poľska to neviedlo …

Ak už chcete przniť minulosť, skúste to robiť aspoň dôstojne. Dnešný chaos a nepokoje vo svete majú na svedomí rovnakí ľudia, ako boli tí v dávnej minulosti. Túžiaci po neobmedzenej moci, majetku a spoločenskom postavení. Ľudia, ktorí pokojne vyvolávajú jednu vojnu za druhou, aby dosiahli svoje ciele, však oni v tých konfliktoch nikdy nebojujú. Ani netrpia, či netrpia ich rodiny, deti, priatelia, známi. Aj počas II.svetovej vojny existovali tzv. oázy pokoja, kde sa pri rôznych príležitostiach stretávali politické a spoločenské elity, debatovali pri poháriku drahého likéru, a vôbec ich netrápilo, že na vzdialenom fronte sú vlastne – nepriatelia. Rovnako ich netrápilo, že zomierajú milióny ľudí. Však, ak sa rúbe les, lietajú aj triesky, nie ? Ani dnes ich netrápia osudy obyvateľstva, ktoré trpí následkami ich chamtivosti a intríg.

Často si pripomíname Štefánika … ale kto si spomenie (s výnimkou príbuzných) aj na tých, ktorí s ním zahynuli ? Nikto … však neboli významní. Nie je to tak trochu pokrytectvo ? Často sa pripomína atentát na J.F.Kennedyho, ale kto si spomenie, ako zbohatla jeho rodina, či s akou podporou sa sám stal prezidentom ? Nikto … však účel svätí prostriedky, nie ?

Hovoríte o demokracii a ľudských právach, pritom ani poriadne neviete, o čom vlastne hovoríte. Alebo chcete povedať, že na Slovensku sú voľby demokratické a slobodné, hoci sa v nich nedá kandidovať bez podpory politickej strany, a hoci vôbec neplatí, že môže byť volený každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov ? Prečo sa proti tomu nebúrite ?

Prečo nežiadate, aby v predvolebných kampaniach predkladali politické strany konkrétne plány opatrení, ktoré mienia realizovať, vrátane jasných termínov, ale len volíte na základe vágnych a nič nehovoriacich vyhlásení ? Prečo nežiadate, aby vám pravidelne predložili správu o svojej činnosti, podrobnú a zrozumiteľnú … prečo nežiadate, aby niesli následky za škody, ktoré spôsobia svojou (ne) činnosťou ? Však sú to vaše peniaze, s ktorými nakladajú. Prečo neprotestujete proti tomu, že hoci máme odborné ministerstvá pre jednotlivé oblasti hospodárstva, tak sa organizujú výberové konania, v ktorých sa vyberajú rôzni podvodníci a špekulanti ako poradcovia – “ odborníkov “ ?

Prečo neprotestujete proti tomu, že nejaká proamerická prostitútka v médiách škrieka o povinnej charite za vaše peniaze ? Prečo jej neukážete vystrčený prostredník a nepoviete – čo si si navarila, to si aj sama skonzumuj ? Však ide o vaše peniaze, ide o vašu krajinu, ktorú sa niekto snaží bezočivo vydierať, aby zakryl následky vlastných zločinov. Aké to máte vlastne chápanie práva a poriadku, keď niekde na kúpalisku zúrivo škriekate, že vám akási špina ukradla peňaženku, ale na druhej strane tlieskate, že niekto iný vás okráda o nezávislosť a vašu krajinu ? Čo ste vy za ľudia ?

Choďte niekedy na cintorín, kde sú pochované obete druhej svetovej vojny a skúste pri ich hroboch nahlas povedať – to, za čo ste vy bojovali a za čo ste napokon zomreli, my dnes opľúvame, predávame a ničíme … nebojíte sa, že vybehnú zo svojich hrobov a skopú vás tam, kde chrbát stráca svoje poctivé meno ?

Choďte na hroby obetí krvavých 50.rokov a skúste tam povedať – vy ste zomierali, lebo ste nechceli byť pod sovietskou (stalinskou) čižmou, a my sme vo vašom mene strčili národ pod inú (americko-bruselskú) čižmu. Povedzte im so vztýčenou hlavou – predali sme svoj národ, predali sme jeho slobodu a nezávislosť …

Choďte na hroby obetí vyčíňania banderovcov počas ich zúfalej snahy o prechod do Nemecka, a povedzte im – uctievame si vašu pamiatku tým, že podporujeme obdivovateľov vašich vrahov. Dokážete to ?

Ktosi a kedysi povedal – tí, čo sa zlomili a podriadili, najviac nenávidia tých – čo vydržali. Ako študentovi mi boli prejavy stárnuceho G.Husáka na smiech, najmä jeho podivné a skomolené československé výrazy, ktoré možno vyplývali aj z jeho veku či zdravotného stavu, ale jedno som vždy videl a chápal – najviac ho nenávideli tí, ktorí sa naozaj zlomili a podvolili … pretože vedeli, že on sám sa i napriek utrpeniu počas rokov, ktoré strávil vo väzení – nezlomil. A nevzdal. A nikto nemôže poprieť, že ak by sa zlomil, skončil by úplne rovnako, ako V.Clementis, alebo M.Horáková. Vlastne, aké by bolo dnešné postavenie G.Husáka, ak by ho stihol osud Clementisa či Horákovej ? A ako ho budú hodnotiť o sto rokov ? Stále bude symbolom normalizácie, alebo sa niekto konečne zamyslí aj nad tým, v akom období sa vlastne dostal na “ vrchol “ moci, a aké by boli osudy tejto krajiny, ak by sa opätovne vzoprel – tentoraz požiadavkám z Kremľa ? Nehovoriac o tom, že Husák z roku 1975 ani zďaleka nebol tým Husákom z roku 1951.  A nejeden z pamätníkov jeho nástupu do funkcie prezidenta spomínal, že hlavným dôvodom, ktorý viedol k jeho voľbe, bola jeho neškodnosť v tejto funkcii, keďže zdravotný stav sa mu neustále zhoršoval, hlavne po tragickej smrti druhej manželky. Neviem … nemôžem posúdiť, presnejšie – som názoru, že najlepšie spomienky na jeho prezidentské časy mali asi väzni pre amnestie, ktoré udelil … čo ináč vyznieva značne komicky, keď si uvedomíme, že pre dnešných “ demokratov “ je akt odpustenia niečím odporným, neprijateľným a neslušným (s výnimkou nedeľnej omše, kedy si ako správni kresťania vyprosia odpustenie za svoje špinavosti, klamstvá a zlodejiny, aby od pondelka v nich mohli pokračovať s čistým štítom)… teda, pokiaľ netreba odpúšťať im, alebo ich blízkym príbuzným. Či rôznym pseudocelebritám …

Láďa … tak hovoril nebohý pradedo jednému podivnému človiečikovi, ktorého poznal od svojich školských čias. Bol to taký pravzor dnešných “ demokratov „, či skôr prezliekačov kabátov. Pred druhou svetovou vojnou to bol zanietený agrárnik, po rozbití Československa a vzniku bábkového Slovenského štátu sa z neho stal presvedčený gardista, ktorý sa denne presúšal po ulici v nažehlenej uniforme. Počas dňa zúrivo hľadal komunistov, rôzne protištátne živly, nadával na Židov a horlivo tlieskal plánom Tretej ríše. V noci nosil potraviny do blízkeho lesa, občas priniesol aj zbrane, ktoré sa mu podarilo počas denných prehliadok v domoch nepriateľov režimu – zhabať. Po vojne sa z neho stal roduverný demokrat, ktorý však tvrdil, že aj komunistom treba dať slovo, aby neskôr – po februári 1948 sám vstúpil do komunistickej strany. Pradedo sa smial, že keby sa tento človiečik dožil ďalšej zmeny režimu, opäť by sa vedel prispôsobiť. Vždy si vedel osvojiť názor tých, čo boli pri moci a zásadne hral na všetky strany … aby nikdy nebol mimo diania.

Smutné je, že neraz v diskusiách vidím množstvo tých, ktorí sa prispôsobia čomukoľvek, čo je aktuálne moderné … včera nadávali na Ameriku, dnes na Rusko a zajtra … ? No, to ešte nevedia, čo sa hodí …

Istý zurvalec na blogu Pravdy pravidelne zúri nad tým, ako padajú preferencie jeho vyvolených v prieskumoch. Keď už nevie v diskusiách, kam z konopí, tak napíše známe a okrídlené – väčšina národa nechce súčasnú vládu, lebo tá má len podporu (napr.) 35% voličov. Pri pripomienke, že jeho vyvolených chce (neuveriteľných) 2,8% voličov, nedávno konštatoval – nemôžem za to, že v slovenskom národe je tak málo zodpovedných ľudí…. nuž hej, to je naozaj zodpovedné, voliť kandidáta, ktorý svojmu šéfovi pokojne na verejnosti povie – “ seriem na to, čo hovoríš “ (zámerne som použil také slová) … a je to naozaj vábna predstava, ako asi tento človek vidí tých, ktorí sú mu podriadenými …

No, kamaráti hovoria, že najväčšiu pravdu nájde človek na dne fľaše vína … len neviem, prečo im pri interpretácii objavov, ku ktorým dospeli svojím výskumom, nikdy a nič nerozumiem …