O Slovensku

Celkom ma pobavili reakcie na môj predošlý blog, a vlastne som ani iné nečakal. Zbehli sa tam hlavne tí, ktorých sa jeho obsah bytostne dotkol, a potom aj tí, ktorí moje blogy pravidelne čítajú a majú snahu o to, čo je cieľom mojich myšlienok – nájsť si to vhodné pre seba. Nesmiem samozrejme zabudnúť ani na meračov pravdy, ktorí sebe merajú s toleranciou metra, a druhým s desaťtisícinou …. nie, druhým netolerujú absolútne nič.

Niekto povedal, že ak na teba hodia blato a nemáš po ruke vodu, aby si sa umyl – nič sa nedeje, pretože blato po troch dňoch samo opadne. Ale ak si hlupák, máš problém, pretože hlúposť drží aj bez lepidla, neraz aj celý život.

S blatom skúsenosť mám, rovnako aj s hlúposťou. Napokon – sprostý som sa narodil, sprostejší umriem. Teší ma však, že nie som tak sprostý, ako tí, ktorí ma za sprostého pokladajú. Priznám sa, márne sa snažím, nedarí sa mi na ich úroveň vypracovať … asi niečo robím zle. Možno by som nemal čítať … nemal by som sa zaujímať o život iných, a možno by mi to vyšlo. Veď je to také pekné, veriť tomu, čo niekto na papier hodil a štempľom opatril. A hlavne také – pohodlné. Napokon, aj kone majú občas klapky na očiach, aby nevideli – kam lezú.

Aká škoda, že nie som kôň. Mohol by som liezť a nevidieť … ako by mi bolo asi fajn, čo ? Hm … bŕŕŕ … asi by mi nebolo dobre, stále by som strkal nos tam, kde nemám. Radšej ostanem tak, ako som – dvojnohým, krupinským sprostákom, ktorý bezočivo neverí, že páni na papieri pravdu píšu, hoc tam štempeľ dávajú.

Daj dôkaz, daj dôkaz … dokáž …

Dá sa dokázať život ? A má to vôbec zmysel ? Blahoslavení duchom chudobní … Susede dal lekár na papieri, že jej problémy sú len následkom prechladnutia. Ak by som sa riadil svätosťou podpísaného a oštempľovaného papiera, dnes by voňala konvalinky od koreňa. No, neriadil som sa a dovtedy som ju vláčil po nemocnici, kým mi konečne jeden lekár nedal za pravdu, že suseda sa správa akosi čudesne … skončilo to operáciou, a suseda dodnes (na zlosť dedičov) žije.

Prečo by som dokazoval, že podľa mojej skúsenosti poberá minimálnu mzdu 60% Slovákov ? Zlepším týmto dokazovaním ich životné podmienky ? Nezlepším. Len stratím čas, ktorý sa dá venovať aj užitočnejším veciam. Navyše, dokazovať slepému, že slnko svieti – je hlúposť. Aj tak neuverí, keďže nevidí. Pretože slepý (v prenesenom význame) zásadne verí len tomu, čo vidí … ak samozrejme vidieť chce.

Keby som vždy a všade žiadal dôkaz, nemohol by som voziť tetku do miestneho svätostánku. Však nikto Najvyššieho nevidel, ani nestretol – takže podľa mojich slovutných oponentov ani nemôže existovať. Nie, vraj to je otázka viery ? Aleba … tam, kde sa to hodí, je to otázka viery, a kde sa to nehodí – treba dôkaz. Pokrytectvo … zbabelosť …

Život je o ľuďoch, nie o papieroch a ružových obláčikoch. Je o životných skúsenostiach, nie o teórii vedátoríkov, zatvorených kdesi za písacím stolom, a plodiacich tony nepotrebných bilancií, ktoré ešte nič nevyriešili, keďže mocní ich aj tak len zakladajú do archívov a urobia čiarku – splnené.

Pokrytectvo … opakovane ma v diskusiách označovať za hatera a následne sa urážať, ak ja dotyčného oslovím – Dick. Listovať v slovníku, čo to znamená a cítiť sa ponížene, lebo to úúúrčite znamená to najhoršie, čo tam je možné nájsť. Ako si to vôbec dovoľujem ? Však mne môže ktokoľvek a čokoľvek napísať, a ja musím úctivo akceptovať, že on má predsa právo … má právo … má právo (nechápeš to ty zadubený, krupinský trkvas ???) má nespochybniteľné právo, aby sa vyjadril, aby hádzal po mne slovami, ktorým sám nerozumie … aby o mne tvrdil, že nemám slovnú zásobu, dokonca ani slovu nevládnem, robím logické chyby (čo vraj inteligentnejší hneď pochopia) … čože to tu smrdí, až sa zadúšam ???? Kto naozaj vládne či nevládne slovu, presnejšie slovenskému slovu, to posúdiť neviem … ale viem, že ak si niekto musí pomáhať slovami z cudzích jazykov, tak neovláda vlastný … alebo je zbabelý, a obáva sa, aby si neoškrel svoju kožtičku, ak by napísal otvorene … pekne po slovensky … ale przní radšej našu reč, lebo istota je guľomet, nie ????

Tak teda úctivo prepytujem, o tento druh “ intelektu a logiky “ rozhodne nemám záujem …  pretože základom inteligencie je neliezť tam, kde ma nevolajú, alebo sa tam necítim dobre. Nie je to o žiadnych, na papieri daných právach, je to o obyčajnej, základnej ľudskej inteligencii … a ak to niekto nechápe … jeho problém.

Stovky príspevkov … mimo tému … ale ja mám dodržiavať pravidlá, hovorí ten, čo sa nevie ani sám k veci vyjadriť … akoby náhodou výhradne chodiaci oblažovať svojimi (na internete, u jeho vyvolaných objavenými) múdrosťami … však mu hovorím a opakujem – napíš, nech aj na nás kvapne aspoň slzička tvojej inteligencie, múdrosti … nech vieme, ako to vo svete múdrych chodí. Nie, nenapíšem … zatína sa. Nie, nie a ešte raz nie … nikomu, nikde a nikomu … len sebe samému. Prečo by som mal … na čo by to bolo … nemám čas a nemalo by to ani zmysel … mne vyhovuje byť diskutér …. čože ??? No áno, vyhovuje ti to, pretože tak neriskuješ odhalenie, ako si na tom sám – so svojou slovnou zásobou, názormi, životnými skúsenosťami … pretože blog nemôžeš zostaviť z toho, čo kde a u koho nájdeš v iných príspevkoch, ale musíš tam dať to svoje, vlastné … a znášať tie milé reakcie, ktorými sám iných s takou vehemenciou zaplavuješ. Neblbni, veď to môže bolieť … čo ak by sa odhalilo, že iným vodu a sebe víno … nalievam ???

A ty vlastne žiješ ??? Lebo radšej budem zadubený krupinský trkvas … ako človiečik, vydesený z toho, čo vidí a nie je schopný priznať, aby sa náhodou páni neurazili … pretože, slovami klasika – človek, ktorý nie je schopný názoru na život a musí neustále citovať iných, hoci dýcha – už dávno umrel.

Ale nie, nebudem na teba, kritik môj verný … taký zlý. Hoci produkujem len demagogický hnoj, s logickými chybami, zjavne s nedostatkom intelektu, mám rád ľudí, ktorí sa vášnivo tým hnojom brodia aj napriek tomu, že vedľa je cesta uprataná a hnoj predsa len smrdí … nože, pošli adresu a ja ti pošlem gumáky, aby si sa na tej ceste hnojom – neumazal.

Len teda neviem, neuraz sa … ale u nás sa ľuďom, ktorí sa v hnoji brodia vedľa krásnej a čistej cesty, veru do inteligentov nehovorí … ale ktovie, možno prichádza nová doba, keď bude trkvasom ten, čo po čistej ceste … vedľa hnoja ide. Neviem …