O Slovensku

Lebo Fico, lebo Mečiar, lebo Dzurinda … lebo ešte neviem kto môže za to, že to nie je tak, ako si plačkovia predstavujú. Jedného všetci prenasledujú, druhý deň i noc sníva len o jednom (úhlavnom) nepriateľovi … tretí nenávidí všetkých, lebo si dovolili zakričať – netáraj, však to nemá hlavy päty, ani začiatku ani cieľa … a tak sa chce pravotiť … šak nech, nech má to, za čím mu dušička piští …

Proti komu a čomu píšem, alebo za koho kopem ? NIe, máte smolu … nezaujíma ma v podstate nikto, je mi jedno, kto vládne a vôbec ma nezaujíma, aké tričko na sebe nosí … volený funkcionár by mal mať (žiaľ na Slovensku to neplatí) zo zákona zodpovednosť za to, čo robí a v prípade spôsobenia škôd by sa mal riadne zodpovedať … a pokiaľ je zločinom organizovaná trestná činnosť, nemôže byť v súlade so zákonom kolektívne rozhodnutie vlády, ktoré spôsobí škody národu a štátu, ale je nepostihnuteľné – lebo kolektívna vina sa nepripúšťa … potom by sa nesmela pripustiť ani v prípade mafiánskych spolkov, nie ?

Lenže … na druhej strane, nikdy nebudem podporovať zločinné spolky typu únie či NATO, kde je zodpovednosť spoločne s vinníkom ukrytá za železnou oponou svojvôle a údajného spoločného záujmu. Ak totiž nemám dosah na to, aby som dokázal vyvodiť dôsledky voči domácim ´vinníkom, aký dosah môžem mať tam, kde sa všetky zákony a predpisy postavia nad – národnú legislatívu ? Žiadny …

Nepriateľ ? Nie … každý sa má starať sám o seba, a pokiaľ by tak ľudia konali, bol by svet oveľa lepší. Mlčať ? Nie, v prípade zla mlčia len zbabelci. Alebo kolaboranti, ktorí zo zla ťažia …

A na záver … ak sa niekoho opýtam, aký pocit mal z práve skončenej opery, a on mi odpovie, že domov pôjde taxíkom … a svoju odpoveď niekoľkokrát opakuje – asi je kretén, alebo nerozumie reči môjho kmeňa … ak niekomu vysvetlím, že nemôže fungovať niečo, čo nefunguje stáročia a navyše to plodí konflikty … a on len dookola opakuje, že to nemôže byť zlé, lebo ten a ten napísali, že to zlé nie je … hoci to v živote neskúsili … tiež ho nepokladám za normálneho.

Len ozajstný hlupák verí tvrdeniu, že demokracia je síce to najhoršie, čo ľudia vymysleli … ale nič lepšie nevymysleli a tak treba žiť – v tom najhoršom … napokon, na Slovensku s tým máme bohaté skúsenosti, keď nám vždy niekto núkal menšie zlo, z ktorého sa obvykle vykľulo oveľa väčšie, než sme odmietali. Ale čo môžeme čakať, keď sme napriek poznaniu vyberali – zlo ? Čo môžeme čakať, keď sme neurobili nič, aby bolo lepšie ?

Starý profesor kedysi povedal – neustupuj pred hlupákmi, a nikdy sa hlupákom neospravedlňuj … oni nechápu, že múdrejší ustúpil … oni sú presvedčení, že majú pravdu … a stávajú sa nebezpeční …