Silvester 1942, luxusný apartmán v Central parku, New York. Pri spoločnej oslave Silvestra sa zišli bývalý prokurátor štátu New York, W. O´Dwyer, aktuálne v hodnosti generálmajora a jeho priateľ Frank Hogan. Okrem nich bol medzi hosťami aj kmotor mafie Frank Costello, a zástupca J.Adonisa. Chystalo sa jednanie, ktoré sa malo čiernymi písmenami zapísať do svetových dejín, pretože na výsledok schôdzky, skrytej za silvestrovskou oslavou, netrpezlivo čakala iná “ osobnosť “ americkej mafie, uväznený L.Luciano.
Od vstupu Spojených štátov do vojny bola najväčším problémom ochrana lodí v amerických prístavoch. Nebolo žiadnym tajomstvom, že tajné služby pri tejto úlohe zlyhávali, a cez americké prístavy prúdili do krajiny nacistickí špióni bez akýchkoľvek prekážok. Časť sa síce podarilo pochytať, ale na tom nemali ani tak zásluhu členovia kontrašpionáže, ako skôr neraz amatérske správanie nemeckých špiónov, či ich otvorené prihlásenie na amerických úradoch. Najväčším problémom pri riešení tohoto problému bol fakt, že skutočnú kontrolu nad prístavmi nemali oficiálne orgány, ale mafia – tá rozhodovala o všetkom, čo sa v prístavoch dialo.
Prvý kontakt medzi oficiálnymi predstaviteľmi a zástupcami mafie prebehol na spomínanej silvestrovskej oslave. Neskôr sa potichu uzavrela dohoda, ktorej cieľom bolo zastavenie prílivu agentov na americkú pôdu … a prepustenie mafiánskeho šéfa L.Luciana na slobodu s podmienkou jeho deportácie z územia USA.
Mafia i vláda splnili svoje časti úloh. Príliv agentov sa prakticky zastavil, niektorí boli pochytaní, sotva vystúpili na pobrežie, iní sa jednoducho stratili. L.Luciano sa niekoľkokrát sťahoval medzi väznicami, a dostával čoraz väčšiu voľnosť vo výkone trestu. Príčinou boli plány spojencov, spojené s vylodením na Sicílii, ktorá sa javila ako ideálne miesto pre naplnenie ich postupu vo vojne. Sicílska mafia zaistila na žiadosť L.Luciana hladké vylodenie expedičných zborov, a následné obsadenie ostrova. Ako odmenu získala dohľad nad zásobovaním ostrova počas vojny, a prakticky voľné ruky pri svojej “ zárobkovej “ činnosti. Všetko potrebné zastrešoval don sicílskej mafie C.Vizzini. Vplyv sicílskej mafie bol jasne viditeľný – ak Britom a Kanaďanom trvalo dobytie a obsadenie strategicky dôležitej Messiny päť týždňov tvrdých bojov, Američanom stačilo od vstupu na pôdu ostrova dvanásť dní na obsadenie Palerma. V dôsledku pôsobenia zástupcov mafie na ostrove veľmi upadala morálka členov talianskej armády, ktorí hromadne dezertovali po upozorneniach, že len ak sa vzdajú, majú ešte šancu niekedy ochutnať dobré víno … či verejných výzvach, kde boli členovia talianskej armády upozorňovaní, že ak neprestanú klásť odpor, po ich rodinách neostane na ostrove ani pamiatka. Len málokde narazili americké jednotky na odpor, čo bolo spôsobené aj tým, že na čele karavány išlo vozidlo námornej rozviedky s vyvesenou vlajkou a čiernym písmenom L.
Ako vojna pokračovala, to vieme. Vedľajšie udalosti však pozná málokto. L.Luciano bol pôvodne odsúdený na tridsať až päťdesiat rokov väzenia. Po úspešnej sicílskej operácii sa jeho advokát nenápadne pripomenul štátnej moci, čoho výsledkom bolo, že trest jeho klienta sa skrátil na deväť rokov a šesť mesiacov, a 2.februára 1946 bol na príkaz guvernéra L.Luciano prepustený a zároveň vyhostený z územia USA. Luciano odletel do Ríma, ale po necelom roku sa zistilo, že je v Havane. Na nátlak americkej vlády ho však režim diktátora Batistu prinútil k návratu do Talianska, a kmotor mafie žil dlhé roky v Neapole, kde okrem iného vybudoval distribučnú sieť na prepravu drog z Turecka do Francúzska, kde sa vyrábal heroín a následne distribuoval do USA. Zomrel 26.januára 1962 na neapolskom letisku, kde podľahol infarktu. Neoficiálna verzia znela, že sa ho mafia zbavila, lebo plánoval vydanie a sfilmovanie vlastných pamätí.
Americká vláda dlhé roky popierala spoluprácou s mafiou počas II.svetovej vojny. Daňou za “ vlasteneckú “ pomoc mafiánskych kmotrov bolo rozšírenie ich vplyvu v niektorých amerických mestách, tolerovanie ich nekalej “ obchodnej “ činnosti.
Avšak za túto pomoc platili aj iní. Sicília sa na dlhé desaťročia ocitla pod úplnou kontrolou mafie, kde oficiálne štátne orgány nemali prakticky žiadny vplyv. Dalo by sa povedať, že mafia si urobila z ostrova vlastné kráľovstvo, kde neplatili žiadne zákony, len pravidlá – mafie. Tí, ktorí sa jej krutovláde vzopreli, strávili v lepšom prípade dlhé roky pod policajnou ochranou, kde boli prakticky väzňami, menej šťastní skončili po rôznych atentátoch – na cintoríne. Ostrov ovládol hlavne obchod s drogami, neskôr sa mafia presunula do sektora, v ktorom sa dalo legálne zarábať – teda verejných zakázok. Bez súhlasu šéfov mafie sa na ostrove nemohlo nič urobiť.
Taliansko sa v rokoch po skončení II.svetovej vojny ocitlo na dlhé roky pod vládou kresťansko-demokratickej strany. Životnosť jednotlivých vlád sa rátala skôr na mesiace, než roky. Talianska ekonomika bola tesne previazaná so záujmami mafie, a plne pod jej kontrolou. Začiatkom 70.rokov otriasla Talianskom aféra Čierneho princa J.V.Borgheseho, ktorý sa pokúsil pripraviť neofašistický prevrat v krajine, v roku 1974 bol následne zatknutý šéf talianskej vojenskej tajnej služby V.Miceli, ktorému preukázali, že v prípade neofašistických skupín maril vyšetrovanie a dostával pravidelne finančné príspevky od CIA. O čosi neskôr otriasali Talianskom teroristické útoky Červených brigád, ktoré vyvrcholili v roku 1978 únosom a vraždou Alda Mora, známeho kresťansko-demokratického politika, a v roku 1980 krvavým bombovým atentátom na železničnú stanicu v Bologni, kde zomrelo 85 ľudí. K zvratu v Taliansku došlo začiatkom 90.rokov, keď došlo k mnohým odhaleniam o spolupráci kresťanskodemokratickej strany s mafiou, a neskoršej vražde vyšetrujúceho sudcu G.Falconeho. Tlak verejnej mienky spôsobil, že vláda prijala program boja proti mafii, došlo k hromadnému zatýkaniu mafiánskych kmotrov, prebehlo aj vyšetrovanie niektorých politikov, z ktorých bol najznámejši niekoľkonásobný premiér a doživotný senátor G.Andreotti. V roku 2000 vydala talianska parlamentná komisia konečnú správu, v ktorej sa konštatovalo, že
… v Taliansku sa uplatnila stratégia napätia, podporovaná Spojenými štátmi, aby sa zabránilo prevzatiu moci v Taliansku socialistami, prípadne komunistami …
V iných správach sa odhalilo, že mafia spolupracovala pri ochrane a legalizácii svojich ziskov aj s Vatikánskou bankou, či neslávnou slobodomurárskou lóžou P-2.
Dodnes nevysvetlenou záhadou je jeden z najkratších pontifikátov v dejinách – Jána Pavla I. Kardinál Albino Luciani bol zvolený za pápeža 26.augusta 1978. Jeho pontifikát trval len 33 dní, a našli ho mŕtveho ležať v kúpeľni. Telo bolo prakticky okamžite odvezené a balzamované, čím sa zabránilo vykonaniu pitvy a stanoveniu príčin náhleho úmrtia pápeža, ktorý netrpel žiadnymi vážnejšími problémami so zdravím.Pápež však plánoval vykonanie kontroly hospodárenia Vatikánskej banky, zavedenie rôznych zmien, hodlal exkomunikovať desiatky cirkevných hodnostárov, pôsobiacich vo Vatikáne, lebo sa zistilo, že najmenej 121 osôb je súčasne aj členmi slobodomurárskej lóže, čo podľa cirkevných zákonov znamenalo automatickú exkomunikáciu. Okrem iného plánoval aj odvolanie biskupa Marcinkusa z postu riaditeľa Vatikánskej banky, ktorý bol zapletený do podvodu s krachom banky v USA. Svoje plány však nestihol realizovať …
Dejiny sa uberali svojím smerom a tempom, a na uvoľnený pápežský stolec zasadol kardinál Karol Wojtyla, ktorý prijal na počesť svojho predchodcu meno Ján Pavol II. Jeho prvé kroky naznačovali, že mieni naplniť niektoré ciele svojho predchodcu, čo sa však zmenilo po pokusoch o atentát na pápeža, z ktorých sa jeden odohral 13.mája 1981 (Ali Agca) a druhý 12.marca 1982 (kňaz Krohn). Hoci v prvom prípade poukazovali odhalené dokumenty z archívov KGB na pozadie prvého atentátu, nikdy sa to nepotvrdilo, keďže A.Agca neprezradil, kto ho najal, či prečo sa o atentát pokúsil. Vatikánska banka sa neskôr transformovala, ale k naplneniu zámerov Jána Pavla I. o očistenie jej mena, potrestanie prípadných vinníkov a očistenie cirkvi od členov slobodomurárskej lóže P-2 už nedošlo.
… a na začiatku všetkého bol správny cieľ … lenže z Diabla nikdy neurobíte Anjela …
V podstate došlo v Poľsku k vyhláseniu... ...
No, teda ....priznám sa prekvapená ...
RKC toho tvrdí... ...
Cudzincovi : Lenže Diabol je vlastne ...
Celá debata | RSS tejto debaty