Od čias vládnutia V.Mečiara sa rozmohol na Slovensku nešvár, ktorý som nikdy neuznával a priznám sa, že ak by som jeho nositeľov stretol, mal by som veľké problémy, aby som sa ovládol … a ľudovo povedané, nenapľul im do očí … tým nešvárom je donášanie, alebo žalovanie – nazvite si to, ako len chcete, na konanie ich politických protivníkov … a to na medzinárodnej úrovni.

Človek, ktorý obhadzuje vlastnú krajinu špinou na medzinárodnej úrovni, nemá právo, aby ju akýmkoľvek spôsobom zastupoval. A nech to poviem presnejšie, chápem kohokoľvek, ak nie je spokojný s verdiktom súdov, a požiada o vydanie stanoviska k danej veci – napríklad súd pre ľudské práva. Nechápem však, a nikdy nebudem chápať politika, ktorý sa nevie presadiť na domácej scéne so svojím názorom, a tak ide žiadať o rozhodnutie akýsi Brusel … presne ten Brusel, o ktorého praktikách neraz prehlási, že nie sú príliš korektné …

Áno, akýsi Brusel … vieme totiž veľmi dobre, že ani kompetentní v Bruseli sa nevedia vysporiadať s vlastnými problémami, nie sú schopní vylúčiť zo svojich radov ľudí s pochybnou minulosťou, alebo rôznymi škrabancami na povesti … a to už nehovoriac o tom, že na najvyšších postoch únie sedia aj ľudia, ktorí majú za nechtami toľko špiny, ktorá by stačila možno – aj na stavbu domu.

Žalovanie v Bruseli je dlhodobým, módnym doplnkom politických strán na Slovensku, ktoré o sebe častom tvrdia, že sú pravicové, zodpovedné a majú záujem o rozvoj Slovenska a zlepšovanie života ľudí na Slovensku. Realita je však iná, akonáhle sa dostanú k moci, bijú sa o miesto pri koryte ako divá zver v zime o potravu. Už ich ľudia veľmi netrápia, a zrazu im je dobré aj to, čo predtým u iných kritizovali.

Nie, rozhodne nesúhlasím s názorom, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Ale som presvedčený, že ak niekto chce meniť veci, a jedinou cestou k naplneniu tohoto cieľa je vyhrať voľby, nemal by sa znižovať k podpásovým úderom. A pokiaľ sa k tomu zníži, do verejného života nepatrí, aj keby mal vo svojich tvrdeniach absolútnu pravdu. Upratovať sa má doma, za zavretými dverami … a pokiaľ niekto nevie osloviť národ, a pokúša sa získať moc a postavenie za pomoci pobehajov z nejakého Bruselu, nezaslúži si nič – ani úctu a rešpekt.

Kto nemá na viac, ako na uplakané žalovanie a hľadanie bruselského prsníka, aby na ňom mohol osušiť slzy zlosti nad vlastnou neschopnosťou, nezaslúži si viesť a zastupovať túto krajinu. Kedysi som uvažoval, že voliť pôjdem a svoj hlas dám R.Sulíkovi a SaS. Dnes som rád, že som tak neurobil … pretože som proti tomu, aby záväzky súkromných spoločností kryl akýmkoľvek spôsobom štát, a som presvedčený, že celá vec okolo Váhostavu mala mať trestno-právny rozmer – ale vysýpanie slovenskej špiny na bruselskej rohožke neuznávam, a pokladám to za zradu krajiny. Za jej úmyselné zneuctenie … niečo, čo sa medzi slušnými ľuďmi, so vzťahom k vlastnému štátu a úctou k jeho národu

NEROBÍ …