O Slovensku

Kedysi bolo snahou systému vzdelávania, aby vychovával ľudí, ktorí sa dokážu uplatniť v praxi. Napriek mnohým nedostatkom a rôznym nedokončeným reformám nemôže nikto poprieť, že systém vzdelávania za socializmu fungoval. Dokazuje to úspech ľudí, ktorí po otvorení hraníc vycestovali do zahraničia, a bez problémov sa uplatnili … hoci treba priznať, že mnohí degradovali svoje vzdelanie na úroveň utieračov zadkov … ale, to bolo ich rozhodnutie. Dnes je problém iný – systém vzdelávania, ak sa to teda vôbec dá nazvať systémom, produkuje nepotrebných a nevyužiteľných ľudí, končiacich na úradoch práce … prečo ? Pretože pre väčšinu rodičov je cieľom diplom z vysokej školy, a nezáleží na tom, z akého odboru.

Začiatok roka, obvyklý rituál – hneď po sviatkoch začínajú chodiť na pohovory ľudia, ktorí reagovali na ponuku pracovných miest. Prvý problém – väčšina z prichodzích má problém s chápaním písaného textu – napísané je, že hľadáme dvoch ľudí na pozíciu technikov, s vysokoškolským (prípadne stredoškolským s maturitou) vzdelaním technického smeru. V pošte nachádzame rôzne listy uchádzačov, ktorí majú diplomy a maturity zo všetkých možných odborov – filozofia, sociológia, enviromentalistika, manažment ľudských zdrojov, matematika, … ale ľudí s technickým vzdelaním je poskromnejšie.

Druhý problém voláme v slangu – regionálna diera. Je to situácia, kde sa vám síce hlásia ľudia s potrebným vzdelaním, ale prevažne s trvalým bydliskom mimo miesta výkonu práce, často aj dosť vzdialeným. Priamo z regiónu je ich minimum, čo bude zrejme aj dôsledok absencie škôl s potrebným zameraním.

Tretí problém – množstvo ľudí je z radov nezamestnaných, a veľká časť z nich je bez práce dlhé roky. Chýbajú im pracovné návyky, vadia im akékoľvek nároky – však, prečo by mali vstávať ráno o piatej, keď roky spávali aj do desiatej … prečo má časť mzdy tvoriť pohyblivá zložka, závislá na kvalite odvedenej práce … firma by mala zaistiť aj dopravu z a do práce … firma by mala …. a oni ? Podľa možnosti minimálna zodpovednosť a maximálny príjem. Akú mzdu si predstavujete ? Ani veľmi nepremýšľajú … sumy lietajú skoro výhradne nad hranicou tisíc eur, a nájde sa dosť odvážlivcov, ktorí pokojne povedia aj o päťsto viac … služby cez víkendy a sviatky ? No to nie, však aj my potrebujeme voľno, máme rodiny, priateľky … svoje záujmy.

Štvrtý problém – vzťah k povolaniu. Budem robiť čokoľvek, len nech mám prácu a výplatu. Často to zaznieva z úst mnohých, vlastne skoro všetkých. Je mi jedno, aká je to práca, len nech je … aká bude asi kvalita práce, aký bude vzťah k firme, lojálnosť … súdiac podľa predošlých skúseností, sa tento postoj dá definovať asi takto – budem u vás, kým si nenájdem niečo lepšie. Niektorí sa tým ani netaja – viete, potrebujem prácu, kým si vybavím niečo vhodné v zahraničí.

Piaty problém – rekvalifikanti. Nech sa na mňa neurazia, nemyslím to v zlom, ale je to najhrubší odpad, aký môže človek dostať. Nemajú potrebné vzdelanie, nemajú vzťah k práci, o ktorú sa uchádzajú, a nemajú ani schopnosti, aby ju vykonávali kvalitne a zodpovedne. Pokojne sa mohli peniaze na rekvalifikácie rozdať bezdomovcom, tam by priniesli aspoň nejaký efekt. Takto produkujú mačkopsov, ktorí sa vo vlastnom odbore neuplatnia, devastujú trh práce (pretože sú ochotní pracovať aj za tretinu), a k odboru, na ktorých ich rekvalifikovali – nemajú vzťah.

Šiesty problém – plaťte dane a ľudí si vychovajte sami … povedala panička na úrade. Však to robia aj veľké spoločnosti, ako napríklad Peugeot, Kia, Samsung, Panasonic, Volkswagen a mnohé iné. Jasné, robia to – za naše dane, teda štedré dotácie. Dobre sa to rozdáva, keď je to z cudzieho, nie ? Aj my to budeme robiť, prečo nie … dáte nám rovnaké príspevky ? No viete, … a odpovede som sa nedočkal, lebo úradníčke zrazu došlo, že by musela priznať – Slovač je za vlastné dane na vedľajšej koľaji … ak teda nemáte pupočnú šnúru privarenú o nejakú politickú stranu. A tak čuší a nahlúplo sa usmieva …

Ako si teda vybrať ? Ťažko … prešiel som doteraz dvesto žiadostí, možno viac a možno menej … prvým sitom výberu, teda vyraďovaním tých, ktorí nevedia čítať, nemajú patričné vzdelanie (a majú diplom, hoci sú analfabeti) prešlo osemnásť ľudí !!! Druhým sitom výberu, teda triedenie podľa bydliska a vzdialenosti od miesta výkonu práce, prešli – dvaja. Žalostne málo … a tak som pozval na pohovor všetkých, teda osemnástich … každému som pridelil čas, kedy má prísť, a napísal, čom všetko by ešte mal na pohovor priniesť. Zadal som navyše jednu odbornú úlohu, ktorú mali vypracovať a priniesť na pohovor – osvedčilo sa mi to v minulosti oveľa viac, ako akékoľvek debaty.

Mám za sebou desať pohovorov a kontrolujem v zrkadle, koľko šedivých vlasov mi pribudlo. Z desiatich prišli presne, teda v stanovenom čase – traja. Vypracovanie úlohy, ktorá bola zadaná, nezvládol ani jeden. Podotýkam, že to bola jednoduchá úloha, a pred tridsiatimi rokmi by nikto neurobil maturitu, ak by ju nezvládol. Vlastne – asi by nedostal ani výučný list. Dnes – nezvládnu ani vysokoškoláci. Dvaja odpísali nejakú diplomovú prácu, pričom sa neunúvali ani poriadne prečítať jej názov, takže odpísali – nezmysel. Jeden si priniesol hárok formátu A4 s otázkami, aby zistil, čo vlastne od neho chcem. Jeden sa vyhováral na nedostatok času (nezamestnaný), druhý zase na rodinu. Z tých, čo prišli po dohodnutom termíne, ani jeden nevedel prijateľne vysvetliť, prečo meškajú. Najviac meškal ten, čo to mal najbližšie.

Ešte nemám ani zmluvu a už ste mi dali úlohu, vyprskol zlostne jeden z uchádzačov. Hm, a za čo vám mám dať zmluvu ? Za tento bezcenný zdrap papiera, ktorý hovorí, že ste chodili na nejakú školu a skončili ju … ale vaše schopnosti tomu zjavne nezodpovedajú ? Viete, kto je môj otec ??? Rozosmial som sa, čo ho tak vyviedlo z miery, že vyskočil zo stoličky, vybehol z miestnosti a zaplesol dvere. Hej, viem veľmi dobre, kto je jeho otec … dôležitý, ako snehová guľa v pekle … dnes v dôchodku, kedysi nesmierne ambiciózny, žiaľ … akosi to nikto nevedel doceniť, a tak sa dal na politiku. Postrašil dva roky v parlamente … a  teraz je rovnaká nula, ako aj predtým.

V odbore, o ktorý máme záujem, skončí ročne okolo stovky absolventov. Neviem, či je to pravda, ale na trhu ich chýba desaťnásobok … no priznám sa, ani sa veľmi nedivím. Neviem, čo ich učia, ale zjavne zlyháva výber študentov aj príprava na povolanie. Iste, väčšina vie bez problémov anglicky, nemecky, francúzsky … možno, ak tým jazykom zakričia na skrutkovač, tak urobí prácu aj sám, ktovie ?

Chýba systém výberu i vzdelávania … a zatiaľ nevidím nádej na zmenu v blízkej budúcnosti, pretože všetci sa klaňajú molochu automobilovej veľmoci, ktorý ich raz zožerie aj s chlpami …