O Slovensku

Mnohí sa sťažujú, že doba je zlá a na mnohé potreby im neostávajú financie. Áno, dnešná doba je naozaj ťažká, ale mnohé problémy si ľudia sami ešte viac komplikujú. Napríklad prístupom k vlastným financiám – svojho času sa mi sťažoval sused, že mu neostáva a neustále sotva prežije z výplaty do výplaty. A tak som mu položil klasickú otázku – aké máš týždenné výdavky ? Zamyslel sa … a potom bezradne pokrčil plecami.

Nech sa kohokoľvek opýtam, zhodneme sa v jednom – do obchodu sa ide s myšlienkou, čo všetko treba priniesť … z obchodu sa odchádza s nákupom, ktorého pomerne veľkú časť tvoria veci, nakúpené akosi neplánovane, na základe momentálneho “ osvietenia „. Výsledok – prázdna peňaženka v nesprávnej chvíli, alebo vyrabovaný účet. Akoby ľudia nechápali, že základom je poriadok vo financiách … a teda dôsledná kontrola príjmov i výdavkov. Pretože na vysoké náklady doplatili už aj miliardári.

Takže, zásada prvá – napíšte si, čo idete kupovať, a zoznamu sa držte, bez ohľadu na rôzne akcie, či okamžité nápady. Čo nepotrebujete, nekupujte. Nie je nič horšie, ako keď niekto nakúpi vo februári balenia cukru na zaváranie a potom desať dní pred výplatou nemá na pár rožkov, alebo úhradu povinných platieb.

Zvonček sem, zvonček tam … príde jeden obchodný zástupca, potom iný … vysvetľuje, ako napríklad usporíte, ak zmeníte dodávateľa energií … a vy podpisujete, nečítate poriadne podmienky, a nakoniec zistíte, že vlastne platíte viac, ako predtým. Pri dlhodobých platbách sa riadim zásadou – dvakrát meraj a raz strihaj. Nerobím rozhodnutia na základe toho, kto a akú zľavu aktuálne ponúka. Neriešim, koľko ušetrím dnes, ale premýšľam, aké následky bude mať moje rozhodnutie v dlhodobom horizonte. Nemením overených partnerov za neodskúšané spoločnosti, ktoré poriadne ani nepoznám. Poznám veľa ľudí, ktorí to urobili, ale len málo tých, ktorí sú dnes spokojní. Neraz sa totiž stane, že základná služba je naozaj lacnejšia, ako u predošlého dodávateľa … ale keď dôjde k nejakému problému, zrazu zistíte, že všetko je spoplatnené, hoci predošlý (zdanlivo drahší) dodávateľ si podobné poplatky neúčtoval.

Zásada druhá – na podpisovanie zmlúv si nechajte čas, nenechajte sa pritlačiť k múru okamžitými výhodami a nerozhodujte pod vplyvom emócií.

Rodinný rozpočet … málokto si ho spracuje, ešte menej ľudí sa ním aj riadi. Pritom to býva jedna z veľmi efektívnych foriem, ako ovládnuť svoje peniaze, prípadne aj ušetriť. Stačí si najprv na pár minút sadnúť, spísať pravidelné výdavky a zamyslieť sa, či naozaj potrebujete všetko, čo platíte. Nedávno som napríklad zrušil satelitnú televíziu. Prečo ? Z jednoduchého dôvodu – obsah je už viac-menej nepozerateľný, navyše mám neobmedzený internet, takže výhodnejšie bolo zaplatiť sledovanie televízie cez internet, kde sú základné programy a nejaké navyše, ale len za tretinovú cenu, a k dispozícii je pritom aj archív počas 14 dní. Vyskúšal som na tri mesiace a zistil, že mi to stačí.

Stravovanie … možno to vyzerá smiešne, ale vyskúšajte, koľko usporíte, ak si na začiatku týždňa pripravíte jedálny lístok, a potom sa ním riadite. Nie je potom problém nakúpiť naraz aj na dlhšie obdobie, čím klesnú aj výdavky s opakovanými nákupmi, či už sa jedná o samotný nákup, alebo dopravu a podobne.

Telefón … tu sa neraz stretnem, že peniaze unikajú jedna radosť. Nie je ničím neobvyklým, že každý člen rodiny má iného operátora. Ale keď sa opýtam, aké hovory najčastejšie realizujú, odpovedia – medzi sebou, teda v rodine. Často namietnu, však nejde o nič, len pár centov … ale keď ich nemáš, aj pár centov je veľa. My sme v rodine zjednotili poskytovateľov služieb a poplatky odvtedy klesli.

Kvalita tovaru … otrepaná téma. Prečo kupuješ košele v bežnom obchode, keď sú niekoľkonásobne drahšie, ako u Číňana ? Drahšie ? Ako sa to vezme … sused kúpi košeľu, ponosí dva mesiace a potom vyhodí, lebo praním zmenila veľkosť z pánskej na detskú. Takže kúpi šesť košieľ do roka. Každá musí byť pevnejšia, keďže ich nosí do práce, takže aj tak sa cena za jednu pohybuje okolo pätnástich eur. Do roka teda zaplatí deväťdesiat eur. Ja mám pracovné košele štyri, každá ma vyšla na tridsaťpäť eur, čo bolo dohromady stoštyridsať eur, ale mám ich už druhý rok, pretože praním nestrácajú farbu, ani veľkosť. A ešte nejaký rok vydržia. A podobne je to aj s nohavicami, topánkami. Rozdiel vo výdavkoch je badateľný. Nehovoriac o tom, že občas musí sused bežať s deťmi k lekárovi, lebo sa im čosi vyhodilo na nohách …

Zásada tretia – pripraviť si rodinný rozpočet, dodržiavať ho, optimalizovať tie výdavky, ktoré sa ovplyvniť dajú a investovať do kvality, hoci viac.

Mám peniaze na účte, tak je všetko fajn, nie ? No, ako sa to vezme. Banky dnes vedia zarábať len do vlastného vrecka. Klientom hodia drobné, ktoré obvykle nepokryjú ani infláciu a rast cien, čiže v podstate vaše peniaze – znehodnotia. Peniaze nemajú hlivieť na účte, ale zarábať. informácií je dostatok, stačí im venovať čas. A pokiaľ má človek obavy, treba sa obrátiť na odborníka – finančného poradcu. Je to úplne bežné vo svete, hoci na Slovensku často ľudia hľadia cez prsty – prečo by mal cudzí človek vedieť o stave mojej peňaženky ? Málokto si uvedomuje, že o stave jeho peňaženky vie množstvo cudzích ľudí, o jedného viac-menej … to na veci nič nezmení.

Zásada štvrtá – peniaze majú pracovať a zarábať.

Čo na záver ? Keď si ľudia urobia poriadok v príjmoch a výdavkoch, neraz sa stane, že dokážu aj ušetriť a odložiť na horšie časy. Stačí chcieť, rešpektovať niekoľko pravidiel, a výsledok sa pomerne rýchlo dostaví. Doba je ťažká a žiť od výplaty k výplate je dnes rizikom. Ak človek nemá rezervu, raz sa mu to môže kruto vypomstiť. Mnohí namietnu, že investovanie je riziko. Súhlasím, je to riziko. Lenže život je už taký – kto hrá na istotu, vždy bude mať menej, než ten, kto občas primerane zariskuje. Je obrovský rozdiel medzi premyslenou investíciou (napríklad rôzne druhy sporenia) a hazardnou (nebankovky a ich povestné úroky). Netreba mať veľké oči, ale ani stáť s roztrasenými rukami niekde pri stene.

A povedzme si otvorene – čo je väčšie riziko – tridsať eur mesačne do cigariet, alebo rovnaká suma – napríklad do sporenia ? Obvykle sa stretávam s tým, že ľudia začnú investovať len tie prostriedky, ktoré ušetrili, lebo si urobili poriadok vo financiách … a teda pred časom ich ešte nemali. Má to zmysel ? Myslím, že áno. Mnoho ľudí mi povie – nemám peniaze. Môj názor – máš, ale nevieš s nimi nakladať a preto ti utekajú cez prsty. Ale to sa dá zmeniť …