O Slovensku

NATO ešte nikde na svete neprispelo k nastoleniu mieru, naopak jeho členské krajiny sa pravidelne a beztrestne podieľajú na vzniku rôznych konfliktov … v prípade Bruselu sa o rovnoprávnosti len hovorí, realitou je však zvýhodňovanie Londýna, Paríža či Berlína pred ostatnými …

Londýn má dnes toľko výnimiek, že Brusel nemá žiadny dosah na dianie v ostrovnej monarchii … a navyše, žiada o udelenie ďalších, výmenou za zotrvanie v únii, čo je už vyslovená fraška. Berlín vykrikuje o dodržiavaní pravidiel, ale sám ich obchádza kedykoľvek, keď sa mu to hodí. Paríž je už dávno len poskokom Londýna, Berlína a Washingtonu, a keby sa teraz zobudil napr. de Gaulle, dal by zrejme polovicu francúzskych predstaviteľov zastreliť za vlastizradu.

Ak nezastavíme šialenstvo, ktoré sa rozpútalo vo svete práve zásluhou údajne demokratických veľmocí, čoskoro na to doplatíme. Nepokoje na Blízkom východe majú na svedomí výhradne členské krajiny NATO, presnejšie Londýn a Washington, ktoré v snahe o obnovenie či vybudovanie impérií ničia všetko, čo sa im nepodriadi. Ozýva sa nejeden hlas, že ešte nikdy nevládla v arabských krajinách taká nenávisť voči európskej kultúre, ako práve dnes. Nie je to žiadna náhoda. Je to následok dlhoročného zasahovania do vnútorných záležitostí týchto krajín, opakovaného hospodárskeho i politického vydierania.

Kolektívna bezpečnosť v Európe, založená na NATO, je absurdnou víziou, vysloveným podvodom na obyvateľstve členských krajín, ktorým manipulujú a strašia ho ruským bubákom, aby odôvodnili dlhoročný pobyt amerických vojsk na európskom kontinente. Sú to okupanti, nie spojenci !

Je potrebné, aby v záujme mieru bolo NATO rozpustené, americké vojská vyhnané z európskeho kontinentu, a vytvoril sa skutočný európsky bezpečnostný systém, ktorý bude plne pod kontrolou európskych krajín, riadený výhradne v ich záujme, bez ohľadu na záujmy Bieleho domu. A hlavne – neoddeliteľnou súčasťou tohoto systému musí byť aj Rusko, lebo jedine pri jeho účasti môže naozaj fungovať.

EÚ sa musí zmeniť na ekonomické partnerstvo krajín, bez priameho dosahu na ich vnútorné záležitosti a bez akýchkoľvek nástrojov na ich ovplyvňovanie. Žiadna federalizácia či iné nezmysly – ak nám bola na príťaž česko-slovenská federácia, len naozajstný vlastizradca môže obhajovať odovzdanie právomocí nejakému trápnemu snemu kdesi v Bruseli.

Základom prosperity každej krajiny je nezávislosť, maximálna (možná) sebestačnosť a riadenie krajiny odborníkmi na základe záväzných a dlhodobých plánov rozvoja, bez ohľadu na to, koho postavia do čela krajiny – voliči.