O Slovensku

Súhlasím, že sólová jazda v podaní R.Fica počas posledného volebného obdobia nebola nejakým zvláštnym prínosom. Ale – a to treba priznať otvorene, na jej vzniku a priebehu mali veľký podiel oponenti R.Fica, ktorí si Slovensko veľmi často mýlia so súkromnou firmou v ich výhradnom vlastníctve.

Nikto nemôže poprieť, že aj v čase, keď R.Fico mal dostatok kresiel v parlamente na vytvorenie jednofarebnej vlády, ponúkol spoluprácu aj svojim konkurentom. Všetci ju odmietli … pretože sa riadili zásadou, že s Ficom v žiadnom prípade. Podviedli svojich voličov, keďže sa odmietli podieľať na správe štátu, ochrane jeho záujmov a záujmov národa. Včera na tento druh politiky doplatili hlavne SDKÚ-DS a KDH. Prvá strana odišla do zabudnutia, druhá na nejaký čas mimo parlamentu.

Ako občana a daňového poplatníka ma vôbec nezaujíma, čo si myslí napr. R.Sulík o R.Ficovi, alebo M.Kotlebovi. Ak sa chce podieľať na správe štátu, a dostávať plat z povinných platieb daňových poplatníkov, má spolupracovať bez rozdielu so všetkými, ktorí dostali dôveru občanov. Pokiaľ to nevie, nikto ho nenúti – stačí sa vzdať mandátu, a môže sa živiť niečím iným. Môže podnikať s vlastnou firmou, vyberať si spolupracovníkov, pretože to platí z vlastného vrecka. Ale v žiadnej firme nerozkazujú zamestnanci majiteľovi firmy, a nevnucujú mu svoje predstavy, s kým sú ochotní spolupracovať. Ak by to skúsili, ihneď by dostali padáka.

Zásluhou bezočivosti politických strán je dnes Slovensko na okraji chaosu. Nedá sa nevidieť, že predstavitelia pravicových strán pohŕdajú každým voličom a jeho mienkou, ak im nedal svoj hlas. Na druhej strane im nesmrdia peniaze tých, ktorých názorom pohŕdajú – tie sú im dobré.

Myslím, že je najvyšší čas, aby sme ich naučili, že majú v našom mene spravovať krajinu, a nemajú žiadne právo, aby si vyberali, s kým budú či nebudú spolupracovať. Pretože ignorovať či dokonca zosmiešňovať názor čo i len jediného voliča a daňového poplatníka je bezočivosťou, za ktorú by v hociktorej krčme dostali pár po papuli a leteli by z dverí. A štát rozhodne nie je nejakou krčmou.

Nedivím sa B.Kollárovi, že sa počas diskusie s ostatnými zástupcami úspešných strán len usmieval. Musel si pripadať ako v cirkuse, alebo niekde na Miletičke, pri hádke trhovníkov. Lenže tá fraška nebola ani tak na smiech, ako skôr na zaplakanie. Bolo na zaplakanie, že niekto si opäť dovolí bezočivo prehlásiť – so zástupcami bezmála 30% zúčastnených voličov sa nebudem baviť, ani spolupracovať. Ešte trpkejšie bolo poznanie, že sa to nestalo prvý raz, a rozhodne nie naposledy.

Vzniká však otázka, prečo máme voľby, ak si hocijaký zamestnanec národa môže dovoliť opľuť názor ľudí, ktorí si vybrali iných zástupcov. Slovensko má vyše päť miliónov obyvateľov, a neverím, že by sme nedokázali nájsť ľudí, ktorí by si vážili dôveru voličov, a rešpektovali ich právo na vlastný názor. Ak chce niekto koncentrovať moc vo svojich rukách, stačí získať vo voľbách primeranú podporu … ale aj vtedy by mal rešpektovať, že sú voliči, ktorí veria niekomu inému.

Súčasný volebný systém je chorý, pretože volič si za svoje peniaze kupuje mačku vo vreci. Oveľa efektívnejší by bol systém výberu na konkrétne miesta, tak vo vláde ako i parlamente, kde by voliči rozhodovali na základe preukázaných schopností kandidátov. Pretože politickými funkciami sú predseda vlády, minister zahraničia … ale všetko ostatné sú odborné funkcie.