O Slovensku

Je pekné, že pravidelne sa v médiách spomína osud Litvinenka a výrok britského súdu v otázke jeho smrti. Má to však jeden háčik – skoro nikde sa nespomínajú Livinenkovia B.Obamu, či jeho predchodcu G.Busha, ktorí boli zavraždení na príkaz týchto pánov, a stali sa rovnako (ako údajne aj Litvinenko) obeťami štátneho terorizmu – pričom sa počty zavraždených počítajú v stovkách či tisícoch …

Po atentáte na Hitlera v lete 1944 sa rozbehlo zúrivé prenasledovanie jeho organizátorov, ktoré skončilo beštiálnym mučením a popravami. Vyšetrovatelia atentátu zašli tak ďaleko, že vykopali z hrobu pozostatky jedného z Hitlerových oponentov a jeho zbytky boli na stole počas výsluchov obvinených.

Čas sa síce prehupol do iného storočia, ale praktiky akoby ostali. Dnes niekto máva pozostatkami údajného oponenta ruského režimu, a snaží sa z toho vytĺcť politický kapitál, hoci v pozadí sú oveľa väčšie a beštiálnejšie zločiny tých, ktorí sa snažia smrť bývalého ruského agenta zneužiť pre vlastné ciele. Nie, nedivím sa, že médiá v tejto špinavej hre nehľadajú pravdu … stále totiž platí, že koho chlieb ješ, toho pesničku aj spievaš.

Starý kontinent je dnes v područí hitlerových pohrobkov. Otázkou ostáva len termín, kedy nás v mene vlastných “ vyšších cieľov a záujmov “ vtiahnu do krvavého konfliktu.

A mimochodom, trochu mimo témy – dnes som si vypočul konštatovanie, že stav gréckej ekonomiky sa tak zlepšil, že už nepotrebuje žiadne pôžičky, s výnimkou tých, ktoré budú slúžiť na splatenie starších dlhov … i to svedčí o absurdnosti dnešného sveta.