O Slovensku

Táraniny predstaviteľov opozície o tom, kto a s kým sa kamaráti, či pečie v jednej trúbe – to ma nezaujíma. Od vyšetrovania potrestania trestných činov máme príslušné inštitúcie, a pokým tie nerozhodnú – nie je čo riešiť.

Ale doteraz som nepočul od predstaviteľov opozície ani slovo o tom, čo chcú urobiť pre zlepšenie života na Slovensku. Teda, ak nerátame akúsi štyridsiatku bodov, ktorá je však orientovaná na prospech podnikateľov, nie na prospech celého národa. Hoci, súdiac podľa správania (najmä) predstaviteľov SaS, jediným národom – žijúcim na Slovensku – sú podnikatelia.

Rovnako by som chcel vedieť, akým spôsobom nakladajú politické strany so štátnym príspevkom, ktorý získali na základe výsledkov volieb. Dlhodobo som totiž presvedčený, že do politiky sa čoraz viac tlačia ľudia, ktorí v podnikaní neuspeli, alebo ich podnikanie upadá a majú ekonomické problémy – množstvo dlhov … alebo sa snažia udržať luxus, na ktorý boli roky zvyknutí. Takže mám pocit, že sa nakoniec tlačia do politiky, aby získali pomerne ľahko dostupný zdroj financií pre svoje potreby. Pretože úvery či pôžičky treba splácať, ale peniaze od daňových poplatníkov – tam stačí splácať sľubmi, či občas pridať ako bonus – kabaret.

Som presvedčený, že chabá účasť na opozičných demonštráciách dokonale ilustruje, čo si myslia o rečiach Matoviča, Sulíka či Lipšica – voliči.

A nepomáhajú v tom ani mediálne manipulácie v štýle “ Tisíce voličov na proteste „, kde jedinou senzáciou je titulok na hlavnej strane. Skutočnosť je žalostná – protestujúci by nezaplnili ani dedinský štadión … prečo, keď sú veci podľa opozície tak vážne a zásadné ? Navyše – možno som to prehliadol – ale akosi mi uniká, či niekto vo veci tvrdení o prepojení ministra vnútra s podnikateľom vo veci Bonaparte podal aj trestné oznámenie. Zdá sa mi, že všetko sa obmedzilo na mediálne vyhlásenia, a na polícii boli autori týchto výrokov vypovedať až vtedy, keď si ich na základe ich verejných výrokov predvolali. Prečo ?

Rovnako mi vŕta hlavou, prečo asistent poslanca Rajtára nepostupoval pri odhaleniach o účte R.Kaliňáka bežnou cestou a nepodal informáciu príslušnému oddeleniu banky. Tatrabanku síce nemusím, ale ju rešpektujem ako jednu z mála skutočne serióznych bánk na Slovensku, a to hlavne pre tvrdo nastavené pravidlá. A ak už nedôveroval pracovník banky pracovníkom príslušného oddelenia, prečo nekonal v zmysle zákona a nepodal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ? Však mohol podať oznámenie neznámeho páchateľa, a dokonca ho nemusel podať ani osobne. Prečo to neurobil, a namiesto toho poskytol informácie neoprávnenej osobe ?

Iste, argumentuje sa neobjektívnosťou či dokonca zaujatosťou polície. Ale v minulosti sa to riešilo tak, že napríklad predstavitelia opozície išli podať trestné oznámenia za prítomnosti médií, aby si zaistili akú-takú šancu na objektívne prešetrenie veci. Prečo to neurobili tak aj teraz ?

Už dávno si nerobím ilúzie o slovenskej politike. Štátnikov nemáme, naopak nám pribúdajú šašovia. Sotva by som našiel v parlamente niekoho, o kom by som dokázal prehlásiť s pokojným srdcom, že sa mu dá dôverovať.

Divím sa však poslancom s právnickym vzdelaním, že im nevadia “ dôkazy “ získané porušovaním zákonov, alebo ich obchádzaním. V tejto súvislosti si dovolím niečo citovať –

Pod­ľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo mô­že pris­pieť na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia vy­plý­va, že pod­sta­tou do­ka­zo­va­nia je je­ho zá­kon­nosť, na­koľ­ko za dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní mô­že slú­žiť len to čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku, res­pek­tí­ve pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Na stra­ne dru­hej, pred­met­né us­ta­no­ve­nie neu­mož­ňu­je vy­lú­čiť up­lat­ne­nie žiad­ne­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku zís­ka­né­ho v sú­la­de so zá­ko­nom.

 Dô­kaz zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku mu­sí byť pre­to zá­kon­ný. Zá­kon­nos­ťou dô­ka­zu sa ro­zu­mie zis­te­nie, že bol zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­vu­je ale­bo pri­púš­ťa zá­kon, že bol za­bez­pe­če­ný a vy­ko­na­ný op­ráv­ne­nou oso­bou a že sa tak sta­lo v zod­po­ve­da­jú­com štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia a to ta­kým pos­tu­pom, kto­rý je v sú­la­de s práv­ny­mi pred­pis­mi. Ak sa tak nes­ta­lo pôj­de o ne­zá­kon­ný dô­kaz. Ok­rem zá­kon­nos­ti dô­ka­zu exis­tu­je eš­te tzv. pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu (nep­rí­pus­tnosť dô­ka­zu), pri kto­rej ide v zá­sa­de o zá­kon­ný dô­kaz, kto­rý však vzhľa­dom k ur­či­tým okol­nos­tiam ne­mô­že byť pou­ži­tý v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia a nie je mož­né z ne­ho vy­chá­dzať pri us­ta­ľo­va­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci (nap­rík­lad oso­ba X naj­skôr vy­po­ve­dá v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, tá­to sve­dec­ká vý­po­veď je vy­ko­na­ná pl­ne v sú­la­de so zá­ko­nom, pre­to ide o zá­kon­ný dô­kaz, av­šak nás­led­ne je tej­to oso­be v tom is­tom ko­na­ní, v kto­rom vy­po­ve­da­la ako sve­dok vzne­se­né ob­vi­ne­nie. V ta­kom­to prí­pa­de je vý­po­veď uro­be­ná v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ná, pre­to­že oso­ba už má pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho a nie je mož­né mať v jed­nom ko­na­ní zá­ro­veň pro­ces­né pos­ta­ve­nie sved­ka ako aj pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho. Z ta­kej­to sve­dec­kej vý­po­ve­de pre­to už ne­bu­de mož­né zís­ka­vať žiad­ne in­for­má­cie a ne­ma­la by sa na­chá­dzať ani vo vy­šet­ro­va­com spi­se).

Skúste sa na základe vyššie uvedeného zamyslieť, ako by asi dopadlo súdne konanie, ak by vôbec k nemu došlo – mám na mysli medializovaný prípad Kaliňák – Bašternák, resp. Bonaparte. Aj treťotriedny právnik by bez problémov rozmetal akúkoľvek žalobu, pretože niet pochýb o nezákonnosti postupu pracovníka banky. Ak by pracovník banky postupoval v súlade so zákonom, Tatrabanka by nepodávala trestné oznámenie v tejto súvislosti na neznámeho páchateľa. Čo z toho vyplýva ? Niekto robí cirkus – len pre cirkus, a vôbec mu nejde o podstatu.

Zaujímavé je aj vyjadrenie R.Sulíka z 27.6.2016 –

Richard Sulík mal podľa svojich slov z výpovede pred vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry trošku zvláštny pocit.

„Páni sa ma pýtali na to, čo som povedal na tlačovej besede. Mali tam aj prepis. Prekvapilo ma to. Za moju politickú kariéru som podal možno 50 trestných oznámení a ani raz ma nikto nezavolal, či to naozaj tak myslím a či chcem k tomu niečo doplniť.“

Tieto prípady boli podľa jeho slov vždy zametené pod koberec. Teraz ani trestné oznámenie nepodával a aj tak ho predvolala polícia.

Sulík tvrdí, že v aktuálnej kauze sa od neho polícia nemá čo dozvedieť.

„Očakávam, že bude konať polícia a prokuratúra. Že si zistia účty a konečne sa im uráči zavolať Ladislava Bašternáka,“ dodal.

O niečom svedčí aj jeho výrok o desiatkach trestných oznámení, ktoré podal a boli podľa neho zametené pod koberec bez toho, aby ho niekto vypočul. Mohli byť zametené pod koberec, ale mohlo to byť aj tak, že stáli na vode a nebol žiadny dôvod, aby začalo trestné stíhanie v zmysle zákona. A keď už hovoríme o zametaní prípadov pod koberec, ako dopadlo šetrenie vo veci verejného výroku I.Matoviča o ponuke miliónového úplatku počas vlády I.Radičovej, či podivného prenájmu budovy pre košický daňový úrad ? Neskončili aj tieto veci pod kobercom ?

Neviem, ale mám pocit, že niekto konal od začiatku účelovo. Vedel, že prepojenie medzi ministrom vnútra a podnikateľom nie je možné podložiť tak, aby vznikol základ pre začatie a úspešné ukončenie trestného konania. A tak vec zverejnil, v presvedčení, že verejnosť nebude skúmať podstatu celej veci, málokto sa bude zaoberať právnymi postupmi, ktoré s vecou súvisia a už vôbec nikto sa nebude zaujímať o to, či je vôbec všetko v súlade so zákonom. Hlavne zverejnená informácia o pohyboch na účte ministra vnútra.

Predstaviteľom opozície vadí, keď polícia koná … a vadí im aj stav, keď polícia nekoná. V prvom prípade majú problém, pretože v politike je úplne bežným javom ohováranie bez akýchkoľvek dôkazov. V druhom prípade nečinnosť polície využívajú na svoje politické hry … a naplnenie svojich cieľov. Čo z toho vyplýva ? Dobré je len to, čo opozícii vyhovuje – a vôbec nezáleží na tom, či je to v súlade so zákonom, alebo nie.

Ale to je charakteristický spôsob myslenia pre každú politickú stranu na Slovensku, ak sa ocitne – v opozícii. Nemá to nič spoločné so záujmami štátu a teda národa.