O Slovensku

Priznávam, veľmi by ma potešilo, ak by do dôchodku odišli ľudia, ktorí žijú zo štátnej kešene už desaťročia, teda aj R.Fico, alebo R.Kaliňák, či B.Bugár …alebo iní, pravidelne prezliekajúci kabáty a meniaci farebné kokardy v strachu o zachovanie štátneho žoldu …

Ale skúste si predstaviť niečo iné – chcete, aby títo ľudia odišli na základe toho, čo o nich povedal nejaký šašo na námestí, ktorý zajtra ráno pokojne poprie to, čo predvčerom vykrikoval ? Súhlasím s názorom, že životný štandard niektorých ľudí a hlavne politikov, zďaleka nezodpovedá ich príjmom. Ale skúste si predstaviť spravodlivosť, založenú na rečiach bez dôkazov či argumentácii typu – tohoto prenasledujete len preto, že je náš a nie váš. Ide tu naozaj o spravodlivosť ?

No, tak potom skúste položiť na váhy inú situáciu – predstavte si, že v práci povie o vás kolega pred ostatnými – si špina, zlodej a klamár. Nepredloží žiadny dôkaz, ba dokonca na vás vytiahne to, čo získal pokútnym spôsobom … a vám šéf povie, že vaša vina sa síce nedokázala, ale musíte preč – kým nedokážete, že ste nevinný. Ako sa budete cítiť ? Aj vtedy budete kričať – to je dobre, tak to má byť ? Alebo začnete sklamane kázať o prezumpcii neviny ? Prečo – však u iných nevadí, prečo by malo u vás ?

Pamätám si búrku nevôle, keď sa u susedov v Česko objavila známa Kubiceho správa. Bola nielen šokom pre verejnosť, ale hlavne zaskočila tých, ktorých sa priamo dotkla – politikov. Ukázala na nich prstom a odkryla to, o čom sa vtedy mohlo len šepkať – politické špičky pečú v jednom  hrnci s pochybnými ľuďmi z podsvetia.

Myslíte, že bola založená na faktoch ? A čo myslíte – koľko politikov na Slovensku pečie v jednom hrnci s pochybnými ľuďmi ? Tretina … polovica či skoro všetci ? Záleží na uhle pohľadu … ak sa pozriete na politikov cez spôsoby, ako sa dostať do verejných funkcií a priam nevyhnutnosť členstva v primerane silnej politickej strane, veľmi to pripomína mafiánsky klan. Buď si v rodine a si náš, alebo nie si – a odchod. A na tomto princípe funguje všetko a všetci … ak niekto vykrikuje slávny výrok – to je náš človek – špiní si do úst, lebo sám je úplne rovnaký, stačí sledovať jeho výroky – kto je ich, je vinný … kto je náš, je krivo obvinený a ohováraný, perzekuovaný … naši sú objektívni, vaši – skorumpovaní. Nepripomína vám to niečo ?

Vždy si pri týchto hrách spomeniem na cirkus s tretím mobilným operátorom, ktorý túto krajinu na istý čas vrhol do luxusného “ náručia “ dovtedajších hráčov, keď aj v Somálsku, ktoré nemalo vládu – boli služby operátorov lacnejšie, než na Slovensku. Človiečik, ktorý bol vtedy do toho zapletený, bol členom počestnej skupinky, ktorá chcela odhaliť špinavé paprče “ otca “ národa – V.Mečiara. A nakoniec ich mala sama špinavejšie …

Poďme, protestujme … ale nedovoľme, aby sme boli bábkami v niečích rukách. Nedovoľme, aby niekto ešte špinavejší liezol po našich chrbtoch, a tváril sa ako vrchol morálky, hoci mu z podolka trčí “ krvavá “ sekera. Nedovoľme, aby nás niekto kŕmil slovami o pravde a spravodlivosti, a pritom nás sproste zneužíval – na pomstu. Hlavne vtedy, keď vieme, že je klamár, táraj a intrigán. Či vtedy, keď vieme, že raňajkuje s pochybnými ľuďmi a ventiluje informácie, obvykle označené “ prísne tajné “ …