O Slovensku

S nemým úžasom som sledoval vystúpenie poslanca opozície (bezmenného, nič pre mňa neurobil, netuším vôbec, kto to je), ktorý podotkol, že snaha predsedu parlamentu o zavedenie istej normy správania a vystupovania poslanca môže byť nakoniec chápaná ako zásah do jeho ústavných práv, a teda – protiústavná, pričom spomenul prípad Maďarska.

Vážené poslankyne, vážení poslanci

nepochybujem, že moju poznámku väčšina z vás čítať nebude. Ale napriek tomu si dovolím niekoľko slov o Vašich právach a povinnostiach. Úspechom vo voľbách a následným zložením poslaneckého sľubu ste sa dostali do pracovno-právneho vzťahu s občanmi Slovenskej republiky. Vašimi zamestnávateľmi sú teda občania, a vy aj napriek právomoci tvoriť zákony a podieľať sa na riadení štátu, ste len zamestnancami, ktorí sú povinní konať v najlepšom záujme občana, teda Vášho zamestnávateľa.

Súčasťou Vašich povinností je aj normatív správania poslanca, a teda jeho povinnosť, aby sa správal a vystupoval spôsobom, ktorým nepoškodí záujmy občana, meno a povesť zákonodarného zhromaždenia – teda parlamentu. Je to síce (zatiaľ) nepísaný normatív, ale platný v každej slušnej krajine, o ktorých tak často a so zanietením hovoríte na verejnosti. Súčasťou povinností poslanca je aj prísne dodržiavanie platných zákonov, a postupovanie výhradne spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.

Pokiaľ máte vedomosť o protizákonnej činnosti iného poslanca, verejného funkcionára alebo člena vlády, ste v zmysle platných právnych noriem povinní tieto skutočnosti bez meškania oznámiť príslušným orgánom – či už sa jedná o kontrolné orgány, alebo preventívno-represívne zložky. Tie majú povinnosti konať na základe oznámenia, ale aj samostatne, pričom disponujú všetkými právomocami, potrebnými na preverenie podnetov či podozrivých skutočností.

Keďže Vaše správanie vyvoláva pochybnosti o Vašom právnom vedomí, tak si dovolím podotknúť, že médiá – teda televízne či rozhlasové stanice, alebo tlačené periodiká nie sú príslušnými orgánmi na posudzovanie a vyšetrovanie v zmysle platných zákonov. Občan Vás neplatí za mediálne predstavenia, ale za reálny výkon práce, súvisiacej so správou a vedením štátu, a právom očakáva za svoje peniaze reálne zlepšenie života – či už svojho, alebo svojej rodiny. Nepoznám občana, ktorého kvalita života sa zlepšila na základe prázdnych rečí, verejného predvádzania sa poslancov v tričkách s rôznymi hanlivými nápismi, či vzájomného osočovania na pôde parlamentu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci

arogancia Vášho vystupovania presahuje už všetky prípustné medze. Robíte hanbu inštitúcií, do ktorej Vás svojimi hlasmi nominovali občania Slovenskej republiky, Vaši voliči. Je hanebné, ak poslanec vo svojich vystúpeniach verejne klame, ohovára a zavádza voličov. Nepochybujem, že nehovorím len za seba, ale aj mnohých iných – už máme Vášho bezočivého správania plné zuby. Chováte sa ako neobmedzení vládcovia v krajine, o ktorej chcete tvrdiť, že stojí na demokratických základoch. Chováte sa spôsobom, ktorý by v civilnom povolaní viedol nielen k okamžitej výpovedi, ale v nejednom prípade aj k súdnym žalobám, či trestným oznámeniam.

Napriek svojmu poslaneckému sľubu robíte hanbu najvyššiemu orgánu Slovenskej republiky, ktorého jedinou povinnosťou je napĺňanie potrieb občanov. Pokiaľ sa chcete navzájom vybavovať účty medzi sebou, máte dostatočné príjmy na to, aby ste si mohli prenajať telocvičňu či boxerský ring, a tam si svoje rozpory riešili ručne-stručne, ak už to neviete inak. Ale v zákonodarnom zhromaždení nie ste preto, aby ste si navzájom vybavovali účty. Rovnako tam nie ste preto, aby ste svojvoľne a bezdôvodne oznamovali svojmu zamestnávateľovi, s kým ste ochotní pracovať a s kým naopak – nie ste ochotní spolupracovať. Vašou povinnosťou je spoločne pracovať pre rozvoj Slovenskej republiky, blaho jej občanov a za plnenie tejto úlohy ste platení. Žiadny zamestnávateľ sa Vás pri prijatí do pracovného pomeru nepýta, či ste ochotní pracovať s tými, ktorých tam prijal mimo Vás. Nie je žiadny dôvod, aby sa to Vás pýtal občan, a rovnako nie je žiadny dôvod, aby rešpektoval Vaše výhrady, ktoré sú z väčšej časti motivované výhradne bojom o moc.

Ak neviete s ostatnými poslancami spolupracovať, zložte mandát, a vráťte sa k civilnému povolaniu, alebo si založte vlastné firmy a tam môžete slobodne a bez zásahov rozhodovať, s kým budete pracovať a s kým naopak nie. Ale parlament ani Slovenská republika nie sú Vaše súkromné firmy, a vy nie ste v postavení, aby ste si vyberali spolupracovníkov, či naopak ich odmietaním zasahovali do práv ostatných občanov, podieľať sa prostredníctvom svojich zástupcov na správe štátu. Pripomínam – ste len zamestnanci, nič viac a nič menej.

Vážené poslankyne, vážení poslanci

neverím, že sa napriek môjmu príspevku zmeníte. No verím a som presvedčený, že sa zmení slovenský národ, a raz konečne nájde odvahu, aby Vám ukázal miesto, ktoré zodpovedá Vášmu postaveniu a jeho právam. Verím, že raz budú sedieť vo vláde a parlamente ľudia, ktorí si budú vážiť občanov, budú si vážiť Slovenskú republiku a jej symboly, a budú konať v prospech štátu a národa. Kým však tá chvíľa príde, bude mi stačiť jediné – nerobte nám hanbu, nezneucťujte zákonodarné zhromaždenie svojimi klamstvami, ohováraním a neprimeraným oblečením. Vo Vašom prípade viac neočakávam, lebo si myslím, že aj splnenie tohoto malého želania bude nad Vaše reálne schopnosti.