O Slovensku

Chcieť prácu odborníka za plácu žobráka je veľmi naivné … nehovoriac o tom, že tento štát stojí a padá na slogane “ Lacná a kvalifikovaná pracovná sila „, pričom najlepšie zarábajú – najsprostejší …

Keď sa pozrieme na skladbu údajných investorov, veľmi rýchlo zistíme, že Slovensko si vybrali z dvoch dôvodov – prvým sú široké možnosti parazitovania na štátnej pokladni, a druhým skutočnosť, že v tejto krajine sú prakticky neobmedzené možnosti zdierania zamestnancov. Nedávno som mal možnosť vidieť dve pracovné zmluvy – jedna pochádzala z prevádzky výrobcu automobilových komponentov, druhá z istého hotela. Čo mali spoločné ? Prístup k právam a povinnostiam zamestnancov – ich práva tvorilo asi päť-šesť riadkov, ich povinnosti zaberali zostatok zmlúv – tri strany formátu A4.

V prvom prípade bola práca rozvrhnutá na dvanásťhodinové pracovné smeny, z ktorých sa reálne platilo – za desať hodín. K tomu boli stanovené výkonové normy a pracovné pohotovosti, kedy zamestnanec aj napriek voľnu bol povinný na základe telefonickej výzvy zamestnávateľa prísť na pracovisko do jednej hodiny. No za pracovnú pohotovosť – sa neplatilo, presnejšie sa platilo len v prípade, ak naozaj nastúpil na smenu, no žiadny príplatok nedostal. Len bežnú mzdu. Odmietnutie pracovnej pohotovosti bolo kvalifikované ako dôvod na ukončenie pracovného pomeru.

V prípade hotela bola situácia identická – smeny dvanásťhodinové, preplatená pracovná doba – 8,5 hodiny. Nikto nevie vysvetliť – prečo. Rovnako pracovné pohotovosti, bez možnosti odmietnutia, a samozrejme – bez príplatku. Úplným šialenstvom bolo zistenie, že hoci pracovník svojím vzdelaním dáva garanciu odbornosti na chod prevádzky, nedostáva za to žiadny príplatok, a mesačne berie čosi viac, než minimálna mzda. Pritom bez jeho dokladu o vzdelaní by majitelia museli prevádzku – zatvoriť. Pre zaujímavosť, počas dňa voľna ho kontaktovali z prevádzky tridsaťosemkrát – čo komentoval s úsmevom, že dnes to nebolo nič zvláštne … obvykle vraj počet telefonátov bežne presiahne päťdesiatku, a nie je ničím výnimočným, že musí všetko nechať a ísť – do práce. Bez príplatku, bez nároku na akúkoľvek odmenu.

Zlatým klincom programu je zamestnanie partnera majiteľa hotela – dostane vymyslenú funkciu, sám si určí plat a výsledkom jeho “ práce “ je chaos. Napríklad duplicitné objednávky ubytovania, pretože jeho objednávka je zaujímavejšia, než tá predošlá – a tak sa musí pracovník recepcie “ zhovädiť “ medzi klientmi a opätovne ich kontaktovať, rušiť ich objednávky s odôvodnením, že si nevšimol, aká je obsadenosť … mesačné vyúčtovanie nakoniec vedie ku zrážkam zo mzdy, pretože privilegovaný pracovník (partner) nielen objednal iných hostí, ale navyše rozdal obedy či večere zadarmo (keďže prišli jeho priatelia a známi), tržba hotela je nižšia a za vinníkov sú označení tí, ktorí sa museli – zhovädiť.

(pre náhľad kliknite na obrázok)

Zle platený zamestnanec nemôže pracovať kvalitne, keď denne musí premýšľať o tom, ako prežije. Ani preťažený zamestnanec nepracuje dobre, nehovoriac o tom, ak je mizerne platený. Slovenské firmy často hovoria o ťažkej situácii, tvrdom boji o prežitie, ale keď sa pozriete na životnú úroveň riadiacich pracovníkov alebo majiteľov, veľmi rýchlo pochopíte, že – doba je zlá len pre tých druhých …

Neraz počúvam množstvo prázdnych slov o častej výmene personálu, rastúcich nákladoch na jeho zaškolenie a podobne. No nikto, opakujem nikto … si neprizná, že chyba je veľmi často na strane zamestnávateľa. Je len pochopiteľné, ak niekto pokladá miesto spojené s minimálnou mzdou, len za prestupnú stanicu. Tým skôr, ak má problémy prežiť, hoci tvrdo a poctivo pracuje. Nehovoriac o tom, že nikto nemá ambície pracovať desiatky rokov za peniaze, ktoré mu sotva stačia na prežitie, a obvykle ho udržiavajú v permanentnom zadĺžení. A nakoniec ho čaká žobračenka v podobe smiešneho dôchodku. Dá sa to pokladať za prijateľnú perspektívu ? Sotva …

Kto nemá peniaze na mzdy, nemôže podnikať … a či si to “ demokrati “ a iní táraji pripúšťajú alebo nie, ľudia si platia dane práve preto, aby štát slúžil ich potrebám. Pretože človek bez práce nepotrebuje preplateného úradníka, ktorý mu za jeho peniaze opakuje – každý sa musí postarať o seba vlastnými silami. Ak to má byť naozaj pravdivé tvrdenie, potom úradník nepotrebuje výplatu – a nech sa stará o seba sám, nie ?

Často sa hovorí o nedostatku pracovných miest … opäť je to klamstvo. Na verejné práce sa doslova plytvá zdrojmi, čo začína absurdným poradenstvom externých spoločností pri organizovaní konaní a končí premrštenými cenami za výkon prác a dodávok materiálu. Ak má radiť externý poradca, potom nepotrebujeme ministerstvá. Nepotrebujeme zástupy príživníkov, ktorí berú plat – za nič.

Nič sa však nezmení, ak budú štát riadiť politicky dosadení diletanti. Nič sa nezmení, ak nominant nenesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Nič sa nezmení, ak niekto tvrdí, že má na všetko odborníkov a do najvyšších funkcií dosádza – gymnazistov. Ani krikom v uliciach sa nič nezmení … základom všetkého je zlého súčasná neúcta voči poctivej práci, ktorá sa tiahne celou spoločnosťou.