O Slovensku

Všetko v živote má svoj čas … každý raz dosiahne vrchol, a mnohí zakúsia i horkú chuť pádu na úplné dno. Kto sa dokáže z pádu spamätať a postaviť opäť na nohy, predtým sa nedá urobiť nič iné, len sňať pomyselný klobúk.

Dosiahol SMER s R.Ficom svoj vrchol a čaká ho už len pád ? Doterajšie dianie v slovenskej politike by tomu mohlo nasvedčovať. Podobným vývojom prešlo kedysi HZDS, neskôr aj SDKÚ, aj keď teda v tom druhom prípade sa dalo pokladať už za zázrak to, že strana, ktorá neprešla voľbami, tak svojho času bola hybnou silou prvej vlády bez Mečiara. Možno už to vtedy predznamenalo budúci vývoj.

Myslím, že strana súčasného premiéra dosiahla svoj vrchol počas volebného obdobia 2012-2016, keď mala riadenie štátu plne pod vlastnou réžiou, čo bolo na jednej strane nevídaným úspechom, no na strane druhej – povestnou slamkou, na ktorej sa nakoniec aj potkla. Koalícia má totiž oproti samovláde tú výhodu, že vždy je nablízku vinník, na ktorého je možné prípadné problémy zvaliť, a tak minimalizovať následky. V každom prípade, za nedávno skončenú samovládu SMER-u by mali niesť zodpovednosť aj jeho oponenti, ktorí svojím nezodpovedným prístupom k potrebám voličov výrazne napomohli vzniku jednofarebnej vlády – tak SaS, ako aj OĽANO. O zodpovednosti SDKÚ sa nedá veľmi hovoriť, keďže tá od volieb v roku 2006 bola na ceste do zabudnutia, a svoj pád len urýchlila pretlačením M.Dzurindu a I.Mikloša do vládnych funkcií zadnými dverami, či podrazmi na vlastnú premiérku I.Radičovú, alebo voľbou “ skutočne výrazného “ P.Freša do postu predsedu strany.

Ak by sa udeľovala Cena za najkrajší skok do truhly , SDKÚ by bola jednoznačným favoritom na víťazstvo

V každom prípade, kritikov a ich postoje voči materskej strane, teda B.Zalu a M.Beňovú, netreba príliš preceňovať. Ak sa má SMER postupne rozpadnúť, určite to nebude ich zásluhou, ale len skôr vystavením účtu zo strany voličov za roky vládnutia, na ktorom sa SMER podieľal, za pochybnú koalíciu z rokov 2006-2010, keď sa naposledy pretlačilo do vlády HZDS … hoci svojho času aj R.Fico tvrdil, že s Mečiarom – v žiadnom prípade. Rovnako aj za podpis eurovalu, ktorý šikovne využili na rozloženie vlády I.Radičovej, kde im však výrazne pomohol nielen R.Sulík, ale aj bývalá premiérka, ktorá sa nevedela chovať – ani ako manažérka, ani ako štátnik. Vlastne – povedzme si otvorene, od začiatku bola skôr tvárou pravicovej vlády, než reálnou a schopnou líderkou. Ťažko sa dalo predpokladať prežitie vládnej koalície, v ktorej kopila chyby od začiatku práve premiérka – prvou bolo zostavenie vlády s kreslami pre vyššie spomínaných pánov Dzurindu a Mikloša, predposlednou kauza košického daňového úradu, kde ju vlastný minister verejne zosmiešnil, a úplne poslednou tvrdohlavé hlasovanie v spojitosti s eurovalom, kde poznala nielen odmietavý postoj koaličného partnera, ale poznala aj odmietavý postoj celého slovenského národa, ktorý si na rozdiel od krajín ako Grécko, musel platiť škody, napáchané politikmi a finančníkmi – z vlastného vrecka.

Na Slovensku sa obvykle kritizuje v dvoch prípadoch – v prvom je kritik za vodou a môže si kritiku dovoliť (pretože už svojich partnerov nepotrebuje), a v druhom – je kritik mimo záujmu, nemá budúcnosť a tiež si môže dovoliť povedať čokoľvek, lebo na jeho postavení sa nezmení nič. Neviem, ako v prípade B.Zalu, ale v prípade M.Beňovej sa dá predpokladať, že s ňou v nasledujúcich voľbách do europarlamentu SMER neráta. Možno nevedia doceniť jej zásluhy na populácii severskej tresky … ktovie.

Isté však je, že R.Fico sa pomaly dostáva do situácie V.Mečiara (ktorú však dôverne poznal do istej miery aj M.Dzurinda) a začína byť odkázaný na plánovanie koalícií, dokonca aj tých zdanlivo nepredstaviteľných – ako napríklad súčasná, v ktorej spolupracujú SNS a MOST-Híd. Rovnako začína byť jasné, že zásluhou kaskadérskej politiky SaS a OĽANO získavajú na podpore strany, ako napríklad ĽSNS M.Kotlebu, a je len otázkou času, kedy sa objaví nejaký nový “ skokan „. Pokojne sa môže stať, že v budúcich voľbách sa dostane do parlamentu niekto, kto nielen nebude ochotný spolupracovať s R.Ficom, ale ani jeho oponentmi – alebo nebude možné vytvoriť akúkoľvek koalíciu bez širšej spolupráce, pretože voliči rozdelia hlasy medzi priveľa subjektov. Výsledkom môže byť situácia, ktorú svojho času zažili naši susedia spoza rieky Moravy, keď vznikali absurdné a krátkodobé koalície, ktorých vládnutie končilo množstvom škandálov a predčasnými voľbami.

Čo teda ostáva R.Ficovi ? Dosiahol SMER polčas rozpadu ? Nevedno, ale ak sa chce trojnásobný premiér vyhnúť osudu svojich predchodcov, teda Mečiara a Dzurindu, bude musieť urobiť rázny rez v strane, zbaviť sa starých “ hrochov „, niekoho hodiť aj cez palubu (a možno aj nechať verejne “ ukrižovať „) … pretože zo spolupráce s SNS vyťaží najviac práve strana národniarov, v prípade B.Bugára sa dá očakávať jeho odchod do politického dôchodku a zánik MOST-u. Niet pochýb, že aj R.Fico plánuje politický dôchodok, ale určite nechce odchádzať ako Mečiar či Dzurinda, teda v štýle – posledný zhasne svetlo.

Čo nás teda čaká ? Neviem, ale odhad by možno vyzeral takto – ak bude chcieť SMER uspieť v budúcich voľbách, bude musieť získať podporu na úrovni okolo 33-35% hlasov zúčastnených voličov. Čaká ho však tvrdý boj, pretože najmä R.Sulík vie, že ďalšia prehra a pobyt v opozícii by znamenali koniec projektu SaS, pretože voličovi-daňovému poplatníkovi k lepšiemu životu neprospeje naplnená idea – so SMER-om nikdy. Navyše, R.Sulík to má oveľa ťažšie než R.Fico, pretože jeho úspech je založený na spolupráci so všetkými, samozrejme mimo R.Fica – a práve najsilnejší možný koaličný partner, teda OĽANO, je skôr kameňom úrazu, než možným serióznym a spoľahlivým partnerom do koalície. Nehovoriac o tom, že prípadná účasť OĽANO a I.Matoviča pôsobí na možných partnerov do koalície s SaS – negatívne. Tento rok odohnali obyčajní milionári B.Bugára a v podstate aj R.Procházku (nech si už o SIETI myslíme čokoľvek), a nepochybne mali veľký podiel aj na rozhodnutí SNS … koho by odohnali nabudúce, to sa dá len odhadovať. Zlé jazyky už dnes hovoria o neprijateľnosti OĽANO v prípade návratu KDH do parlamentu …

… bude to ešte zábava. Škoda, že len na účet daňových poplatníkov, ktorí sa však budú baviť asi najmenej … hoci komédiu zaplatia. Vláda bez R.Fica a SMER-u by rozhodne mohla prospieť Slovensku, lenže v opozícii ťažko nájsť triezvo a zodpovedne mysliacich ľudí … keď napríklad V.Remišová neustále omieľa slovné spojenie koaličný zlepenec, hoci koalícia sa skladala zo štyroch strán, a R.Sulík pôvodne plánoval koalíciu zo zástupcov bezmála dvojnásobku účastníkov … ako by tento druh koalície asi volala poslankyňa, to sa nedozvieme. Ale určite by nehovorila o zlepenci … keďže pre vlastné brvno len na cudzie smeti dovidí … hoci by sme mohli zaviesť aj iný termín, napríklad stranícky zlepenec, ale to by sme asi poslankyňu urazili – predsa nebudeme tak necitlivo a bezočivo pripomínať, že napríklad aj v jej “ strane “ sedia pozostatky rôznych strán …

Občas mám pocit, že naši poslanci boli pacientami doktora zo slávnej komédie Vesničko má, středisková a ten im poradil, aby neotáčali hlavou, ale celým telom … a potom im nehrozí vidieť nechcené … pretože kompletná otočka je predsa len namáhavejšia a zaberie viac času. Navyše hrozí, že sa otočia a uvidia sami seba – v zrkadle vlastných výrokov …