O Slovensku

Rád si vypočujem rôzne diskusie o minulosti – dávnej či nedávnej. Dokonca aj vtedy, keď sa ich zúčastnia ľudia, ktorým sa objektívne nedá povedať inak, než – duševní mrzáci. Alebo – zbabelci … alebo – pokrytci.

Nech ich už nazveme akokoľvek, jedno majú spoločné – kritizujú len ľudí, ktorí sa nemôžu brániť, alebo doby – ktoré si málokto, či skôr už nikto nepamätá. Súčasnosť ignorujú, a ak sa aj náhodou zmôžu na kritiku súčasných mocipánov, tak len tak formálne … slabúčko a nenápadne, aby sa nepovedalo, že mlčali, ale dotknuté osoby – sa nebodaj neurazili, či náhodou nezačali aj niečo (na svoju obranu) chystať.

Priznám sa, téma sovietskych gulagov mi dnes akosi (žily) netrhá. Obete neoživíme, vinníkov nepotrestáme … taká je realita. Nesmieme zabudnúť, ale ani pripustiť, aby pri spomienke na minulosť sme prehliadali súčasnosť, ktorá sa tej minulosti (nie náhodou) podobá. Pretože gulagy (hoci nie sovietske) máme aj dnes. Máme aj ľudí, ktorí trávia dlhé roky vo väzení, bez obvinenia, bez práva na spravodlivý súd, bez možnosti na obhajobu … bez perspektívy. Túto tému však skoro všetci (bojovníci) a kritici sovietskych gulagov radšej obchádzajú, akoby sa obávali, že ich snáď nakazí … leprou ? Alebo sa skôr boja odhalenia, že demokracia

… sa svojimi metódami len pramálo líši od boľševizmu ? Pretože zločinci zo sovietskych gulagov mali svoje mená, ale dron, ktorý priletí odnikiaľ, ovládaný z neznámeho centra a na pokyn skrytej osoby zabije “ nepriateľa “ – ten meno nemá.

Keď sa teda kritikom (nielen) sovietskeho režimu bridia niekdajšie gulagy, prečo sa im dnes nebridia aj tie – demokratické gulagy. Napríklad na Guantanáme, či s požehnaním navýsosť demokratickej vlády (a kresťansky založenej) v Poľsku, alebo Rumunsku. Vari prehliadli existenciu tajných väzníc, vari nepočuli, že tam ľudí väznili, mučili – bez šance na spravodlivosť ? Vari nepočuli o vraždách “ na diaľku “ za pomoci dronov, bez súdu – bez obvinenia – bez obhajoby – a hlavne bez dôkazov ? Omyl, všimli si to … ale čušia, presne rovnako, ako čušali kedysi – za toho dnes tak hojne opľúvaného režimu … boli zbabelci vtedy, a sú zbabelcami dnes.

Vraj patria medzi intelektuálne elity národa … neviem, za môjho detstva sa krikľúňom spoza rohu, kričiacim na nebožtíka v rakve, hovorilo – duševní mrzáci … Doba sa zmenila, oni – ostali.