O Slovensku

Krátky pohľad na návrhy ministrov hovorí jasnou rečou – ministerstvo financií chce splniť sľub o vyrovnanom rozpočte okliešťovaním služieb pre občanov … takže tvrdenia o zodpovednom hospodárení sú len rozprávkou pre naivných … priznám sa, od čias výroku P. Kažimíra o tom, ako sadol na lep štatistickému úradu, si ani nerobím ilúzie o jeho odbornosti a zmysle pre zodpovednosť, či objektívnosti.

Ako sa teda ukázalo, vyrovnaný rozpočet chce minister financií dosiahnuť – úsporami na službách pre daňových poplatníkov. A tak sa potichu zrušilo niekoľko škôl, pár nemocníc, čoskoro bude nasledovať “ optimalizácia “ lekárskej pohotovosti – čiže niečo na spôsob ľudového “ prečo liečiť, keď je aj tak na zdochnutie “ … vlastne, tento prístup do istej miery funguje aj dnes. Pretože o zodpovednom hospodárení podľa vzoru Kažimír svedčí najlepšie to, keď si zavoláte záchranku, a hoci opodiaľ na dvore nemocnice stoja štyri sanitky, príde vás “ spasiť “ posádka vozidla zo stanice, vzdialenej niekoľko desiatok kilometrov – však počkáte, a ak nie, už sa určite nebudete trápiť …

No, musím povedať – ďakujem, ale tento postup nemá nič spoločné so zodpovednosťou, a už vôbec nie vyrovnaným rozpočtom. V skutočnosti to nie je nič iné, ako obratné kľučkovanie medzi číslami a otvorený hazard so životom a zdravím občanov. Pomaličky sa v diaľke stratil aj sľub jednej zdravotnej poisťovne, ktorá by spravovala povinné platby, vyplývajúce zo zákona. Povedzme si otvorene, aj v tomto prípade sa jednalo len o mydlovú bublinu. Iste, štátni činitelia sa vyhovárali na hroziace žaloby zo strany súkromných poisťovní … keď by postupovali tak geniálne, ako v prípade tzv. zákazu zisku. Zákonné riešenie nehľadali, pretože keby to bolo inak – stačilo navrhnúť nový zákon, ktorým by pre účely základného (povinného) zdravotného poistenia bola presne definovaná inštitúcia a jej povinnosti, a vo veci doplnkových služieb by nechali voľné pole pre súkromné subjekty. Nie, nad týmto riešením nikto vážne neuvažoval, pretože je pohodlnejšie inkasovať povinné platby bez námahy, než bojovať s konkurenciou na otvorenom trhu – a teda pracovať, no fuj – ako si to vôbec dovoľujem, použiť také hnusné slovo – práca ? Hlavne v spojení so skupinami, prepojenými na politické strany.

A tak si pacient s vrodenou chybou zraku musí za pomôcky platiť, ale feťáci, alkoholici a iná verbež majú liečenia bezplatné – lebo sú s nimi solidárni tí, čo na rozdiel od nich za svoje zdravotné problémy –  nemôžu.

Kde sme to vlastne skončili ? Aha, zodpovedné hospodárenie … takže podľa ministra financií to bude fungovať asi takto – platiť budeme čoraz viac, služieb bude čoraz menej a na konci (napríklad pri zdochýňaní počas čakania na lekársku pomoc) – si môžeme spievať haleluja, máme vyrovnaný rozpočet …

Škoda, že už nemáme časy najefektívnejšieho výukového nástroja – trstenice …