O Slovensku

Vraj sme druhou najskorumpovanejšou krajinou Európy, tvrdí štúdia Svetového ekonomické fóra … asi na tom niečo bude, myslím si.

Pretože osobne pokladám za korupciu aj to, akým spôsobom “ nakupujeme “ pracovné miesta od rôznych zahraničných subjektov, ktoré sú oficiálne označované za investorov. Dlhé roky nesúhlasím s podplácaním nadnárodných spoločností zo strany štátu, čo sa moderne dnes nazýva úľavami alebo benefitmi. Nesúhlasím, pretože na tejto forme podpory sa najviac podieľajú tí, ktorých záujmy štát priveľmi nezaujímajú, alebo sú ich benefity (vyplývajúce z plnenia povinností, teda platenia daní) – čoraz viac okliešťované.

Pretože živnostník a zamestnanec – dvaja najväčší nepriatelia štátu

Živnostník je pre štátne a verejné orgány ideálnym terčom. Nejeden známy mi povedal, že sa cíti ako podozrivý z porušenia zákona už vo chvíli, keď ho “ poctí “ návštevou jeho zamestnanec v službách štátu – teda človek, ktorého svojimi poplatkami živí, ale ten sa k nemu chová – ako k vagabundovi. Nakoniec, s tým nemajú skúsenosti len živnostníci, však ? Na Slovensku už dávno neexistuje rovnosť v prístupe štátu k podnikateľským subjektom a obyvateľstvu. Je dlhodobým javom, že máme dve skupiny podniakteľov či obyvateľov – prvou sú privilegovaní, druhou tí – ostatní. Ešte vyššie stojí špeciálna skupina, ktorú by sme mohli nazvať – zahraniční príživníci.

Dodnes mi je doslova do plaču, keď si spomeniem, ako lacno sme rozdali banky, strategické podniky alebo doslova darovali – napríklad Slovenskú poisťovňu. Dodnes zatínam päste, keď vidím, ako našich poľnohospodárov ničia zahraniční dodávatelia, ktorých na rozdiel od tých našich – (ich) štát podporuje. Pre nás je však dôležitejšie dodržiavanie pravidiel, na ktoré ich autori – často kašlú.

Vezmime si zdravotníctvo – musím chodiť na pravidelné kontroly k piatim lekárom. Len jedna z ambulancií je (v údajne okresnom) meste, do ostatných musím chodiť minimálne 50 km. V dvoch sa môžem objednať na presný čas, ktorý však skoro nikdy – neplatí. A tak tam často strávim aj polovicu dňa. Prečo ? Pretože peniaze z verejného poistenia končia v rôznych (prinajmenšom pochybných) aktivitách poisťovní, a tak nie sú tam, kde by boli naozaj potrebné – napríklad v spomínanom okresnom meste, aby motivovali mladých lekárov k otváraniu ambulancií aj v menej zaujímavých lokalitách. Výsledkom sú preplnené ambulancie a preťažení lekári v iných lokalitách. A bude to ešte horšie, pretože – napríklad zubár má tri roky do sedemdesiatky (to myslím naozaj vážne), srdciar o rok menej, v “ nemocnici “ funguje už len jedno oddelenie (a aj tak ju chcú zrušiť) … teraz chcú siahnuť na pohotovosti … v koho záujme je tento stav ? Určite nie je v záujme pacientov, ale celkom vyhovuje poisťovniam … a naozaj neverím, že niekto robí tieto opatrenia, zamerané proti bežným pacientom, jednoducho – zadarmo. Neverím, že autor týchto absurdných krokov, ich robí v dobrej viere a nezištne … nech tvrdí čokoľvek.

Pretože by musel byť idiot – zarábať si na nenávisť pacientov a nič z toho nemať …

Môžeme sa pozrieť na školstvo – ťažko ma niekto presvedčí, že nie je skorumpované, keď výsledkom jeho činnosti sú ľudia, ktorí napríklad s vysokoškolským titulom neovládajú gramatiku, a neraz sa stretávam aj s inými, naozaj údiv vyvolávajúcimi “ schopnosťami “ absolventov. Akým spôsobom sa títo ľudia dostali na vysoké školy ?  Ako je možné, že nie sú schopní vytvoriť jeden bežný dokument, ktorý by mal hlavu i pätu ? Ako je možné, že napriek vlastníctvu diplomu z technickej školy vedia menej, než absolvent odborného učilišťa bez maturity ? Nemôžem si pomôcť, ale aj tu vidím jediné – korupciu v prijímacom procese na školy, pretože v prípade objektívneho prístupu by mnohí z týchto “ odborníkov “ mohli len snívať o vysokej škole.

Napokon, niečo podobné môžeme vidieť aj v parlamente – množstvo poslancov má právnické vzdelanie a napriek tomu potrebujú zákony z ich pera desiatky, niekedy aj stovky novelizácií, často sú novelizované, sotva vojdú do platnosti. Ako je to možné ? Denne sa stretávam s tým, že úradník kontroluje plnenie zákona, ktorému sám nerozumie. A tak si ho vykladá, ako sa mu práve hodí – pričom neraz vidieť, že jeho výklad zodpovedá tomu, koho má pred sebou. A príde na myseľ otázka – robí to nezištne, alebo je taký sprostý, že si nepamätá, čo tvrdil niekomu inému pred pár minútami ?

Takže, sme na tom naozaj tak zle s korupciou ?

Nie, určite nie … to sa nám len zdá, že je množstvo vecí (akosi) nenormálnych. Ináč je všetko v poriadku, to len počas vlád R.Fica máme tieto problémy … chcú nám nahovoriť médiá. Alebo niektoré špičky súčasnej opozície. Na ilustráciu jeden výrok R.Sulíka – pochádza z 31,januára 2016.

… keď si pozriete, ako výrazne nižšia alebo takmer žiadna korupcia bola počas našej vlády … „

A realitu ilustruje konštatovanie na portáli Demagóg.sk

Na základe indexu vnímania korupcie (CPI) podľa Transparency International bolo vnímanie korupcie na Slovensku počas vlády Ivety Radičovej horšie ako v predchádzajúce roky a tiež horšie ako v roky nasledujúce. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

 

Index vnímanie korupcie je zostavený na základe dát, ktoré sú zisťované v priebehu dvoch rokov. Napríklad teda index 2011 vychádza nielen z dát a zisťovaní vnímania korupcie za vlády Ivety Radičovej, ale aj 1. vlády R. Fica (december 2009 — jún 2010). Index 2011 teda nezobrazuje len stav za pravicovej vlády. Korektné by bolo používať pre posúdenie vlády I. Radičovej index pre rok 2012. Nasledujúce obdobie (2. Ficovej vlády) by sme mohli porovnať podľa indexu 2014 alebo 2015. Pre predchádzajúce obdobie (1. Ficovej vlády) môžeme použiť indexy staršie ako 2010.

Nasledujúca tabuľka ukazuje hodnoty indexu vnímania korupcie (CPI) podľa Transparency International pre roky 2008-2011 a tiež umiestnenie Slovenska v rebríčku krajín sveta podľa hodnôt tohto indexu.

Od roku 2012 Transparency International uvádza iný spôsob výpočtu CPI a aj iné hodnoty, preto sme ich umiestnili do samostatnej tabuľky, ktorá zobrazuje vývoj indexu vnímania korupcie na Slovensku v rokoch 2012-2015 a tiež umiestnenie Slovenska v rebríčku krajín sveta. Index vnímania korupcie sa od roku 2012 (posledný rok vlády I. Radičovej) postupne zlepšoval a takisto sa zlepšovalo aj umiestnenie Slovenska v rebríčku krajín sveta.
V rebríčku pre rok 2012 (referenčný pre vládu I. Radičovej) sa Slovensko umiestnilo na 62. mieste, čo je horšie umiestnenie ako sme mali počas predchádzajúceho obdobia (2010 a staršie) a tiež horšie ako máme v súčasnosti.

 (tabuľky vývoja nájdete na priloženom odkaze, keď si rozkliknete hodnotenie výroku R.Sulíka)