O Slovensku

Podľa jedného titulovaného táraja, ktorý si nevie zarobiť na seba inak, než prázdnymi frázami – trpí pospolitá Slovač stále syndrómom sedliaka, ktorý potrebuje vlastný dom v čase, keď sú vo “ vyspelej “ Európe úplne bežné – prenájmy.

Nuž, aj trkvas má právo na názor, hoci môžeme polemizovať o tom, kto a za akých okolností mu priznal vysokoškolské vzdelanie. Pretože splodil – titulovaného trkvasa, ktorému vzdelanie akosi nepomohlo. Asi to bude tým, že kde príroda nedá, tam papier – nepomôže.

Život v prenájme je a zostane riešením z núdze, aspoň v krajine, akou je Slovensko. Neistá práca, neistý dôchodok … stačia tieto dve “ istoty „, a len blázon by skúšal celý život prežiť v prenájme, či podnájme. Mám niekoľko známych, ktorí prežili väčšinu života na rôznych ubytovniach či prenájmoch, a všetci majú jedno spoločné – fungovalo to len potiaľ, kým mali prácu. Keď ju stratili a pre vek nevedeli nájsť niečo nové, šťastnejším pomohla rodina. U menej šťastných to bolo iné – jeden skončil na alkohole, jeden údajne pod vlakom, a dvaja sa stali striedavými obyvateľmi parku a … áno, charity, ak je v nej náhodou miesto. Samozrejme, len na noc.

Poznám aj rodinu, kde obaja rodičia stratili príjem, žena si ho neskôr našla, no muž nie … napriek tomu žijú v dome, hoci sa museli uskromniť a časť domu prenajať. Prenájom im však bez problémov pokryje výdavky, spojené s bývaním.

A o tomto je potreba vlastnej strechy nad hlavou. Iste, v dnešnej dobe, keď sa pomaly míňajú zdroje, z ktorých by mohli bez práce žiť rôzni všiváci, tak sa samozrejme šíria prostredníctvom spriaznených médií rôzne kampane o výhodnosti prenájmov. Štát je už rozobratý, dane platia len tí najchudobnejší – pretože bohatí dostávajú úľavy, aby mohli mať ešte viac. Tak to už v dnešnom svete “ zodpovedného “ hospodárenia chodí.

Navyše, nie je žiadnym tajomstvom, že množstvo všivákov investovalo svoje (pochybne nadobudnuté) peniaze do rôznych nehnuteľností, ktoré často zívajú prázdnotou a namiesto zisku plodia ďalšie náklady. Tu niekde má korene aj ich očarenie z prenájmu nehnuteľností – prečo by si niekto mal kupovať svoje, keď môže strkať svoje peniaze za cudzie – ale do ich vrecka. Im sa vrátia náklady a jemu ? Ostane prázdna hrsť a spomienka na peniaze, ktorými inému splatil investíciu – teda jeho nehnuteľnosť. Nič nové pod slnkom, však kedysi takto uvažovala aj šľachta.

Aj tá dnešná podnikateľská šľachta sníva o tom, ako bolo fajn, keď sedliak potreboval povolenie na všetko a nemal nič. Však to bolo také pokrokové, povolenie na sobáš, právo prvej noci či povolenie na stavbu domu … nie ?

A preto si dnešná šľachta platí titulovaných trkvasov, aby propagovali, aké výhodné je – bývať v cudzom, skladať sa na cudzie dlhy, a podobne … Už chýba jediné – hlupáci, ktorí tomu uveria. Pretože najväčším zločinom bývalého socializmu bolo to, že dali vzdelanie všetkým … a na vyššej úrovni, než dnešné inkubátory, plodiace – titulovaných trkvasov.