O Slovensku

Prvé bolo Írsko … neskôr nasledovalo Slovensko … a dnes je na rade Valónsko … a vždy sa reakcie z Bruselu opakujú – silné slová a nátlak, pretože dohody sú nevyhnutné, ich podpísanie je jedinou, možnou cestou … je to vždy cesta k úspechu a stabilizácii únie, ktorá je tak úžasná, že dnes sa pre istotu jej podrobnosti – ani radšej neodhalia … prečo ? Mohli by sme od nadšenia nad tou skvelou vyhliadkou stratiť dych … od zlosti ?

Len si pripomeňme, že praktiky Bruselu sa ničím nelíšia od tzv. šmejdov. Nič netreba skúmať, času je málo, treba čo najskôr podpísať a neanalyzovať. Asi preto zaznievajú tieto slová z bruselskej centrály, že ich autori nebudú platiť z vlastného vrecka škody, ktoré prípadne spôsobia a obvykle nenesú ani následky svojho konania, keďže sú akosi – za vodou. Ich sa to proste netýka. Svoju úlohu splnili (teda odpracovali judášsky groš) a bodka.

Klamstvo a vydieranie sú základnými piliermi politiky Bruselu. Spomeňme si na osud európskej ústavy, kde jej odmietnutie viedlo k vzniku dokumentu, so skoro identickým obsahom, len sa zmenil názov a mali sme na svete – Lisabonskú zmluvu. Nespokojné reakcie sa vtedy ignorovali s konštatovaním, že sa jedná o prevratný dokument, ktorý zmení budúcnosť spoločného európskeho domu a občas sa proste musia hľadať iné cesty k úspechu. Nikto nepočúval kritikov, ktorí oprávnene pripomínali základy únie, založené na dohode a rešpektovaní postojov členských krajín. Teda aj ich nesúhlasu … vtedy boli prvýkrát kritické hlasy hodené do bedničky, označenej slovami – nacionalizmus a extrémizmus. A práve vtedy boli položené základy k tomu, čo nesie označenie brexit, všetci to odsudzujú a nechcú vidieť podstatu – ľudia len otvorili oči.

Klamstvo číslo dva – euroval je jedinou cestou, ako pomôcť krajinám v kríze, vrátiť ich na cestu prosperity a stabilizovať úniu. Už vtedy, kdesi na začiatku plánovania záchranného pása pre zadĺžené krajiny hovorili odborníci, že táto cesta nepovedie k úspechu a postupne si bude vyžadovať čoraz viac prostriedkov … a krach nakoniec príde aj tak. Vzoprelo sa Slovensko, zaplatilo to pádom vlády (a bolo by naozaj potrebné, aby sa odhalilo pozadie konania I.Radičovej a skutočné dôvody, ktoré ju viedli k spojeniu hlasovania o dôvere k vláde so schválením eurovalu), a nakoniec bol euroval schválený … neskôr rozšírený …

A neúspešný. Grécko sa prakticky nepohlo z miesta (a v čase dlhovej krízy veselo nakupovalo zbrane), neskôr sa naplno odhalilo, kde sú naozaj korene problémov – v nezodpovednej činnosti nemeckých a francúzskych bánk, ktoré roky na pokyn politikov nakupovali za peniaze svojich klientov bezcenné dlhopisy (hlavne štátov južnej Európy), a keďže hrozil reálny rozpad politického systému a odhalenie pozadia – európski daňoví poplatníci sa zložili na to, čo museli financovať napríklad Slováci bez pomoci iných – záchranu podvodníkov a špekulantov.

Ako sa dnes hodnotí euroval ? Má visačku neúspechu, pretože jediným výsledkom je rast zadĺženosti ostatných krajín únie, rozširovanie absurdných a nesplniteľných pravidiel, ktoré sprevádzajú navyše nezodpovedné rozhodnutia politikov, vybavujúcich si svoje osobné účty za peniaze európskych daňových poplatníkov. Kdeže sú pravidlá užívania spoločnej meny ? V prachu a zabudnutí … a peniaze sa rozhadzujú ďalej, na rôzne vojnové dobrodružstvá či honosenie sa sociálnym myslením (v otázke migrantov), na ktoré nemáme prostriedky, ale tak to už býva – hlavne, že dobre vyzeráme – čo na tom, že máme prázdny tanier, nie ?

Klamstvo číslo tri prichádza dnes – Brusel sa poučil, a tentoraz znenie neprijateľnej dohody TTIP či CETA dôsledne tajil (k plnému zneniu nemal okrem vyjednávačov prístup nikto), no veľmi to zjavne nepomohlo. TTIP je zatiaľ úplne na vedľajšej koľaji (čo môže byť aj strategický ťah) a CETA skončila (zatiaľ) na valónskom semafore.

Opakuje sa situácia s problematickou, európskou ústavou. Za seba poviem, že celý vývoj okolo predmetných dohôd vidím ako šachovú partiu, v ktorej sa od začiatku rátalo s obetovaním dohody TTIP (ktorej šance na úspech boli mizivé) a zmluva CETA mala byť obchodnou verziou Lisabonskej zmluvy, ktorá svojho času obišla nesúhlas európskych voličov s plánom na schválenie európskej ústavy. Právny mechanizmus na riešenie sporov je v oboch dohodách skoro identický … americké spoločnosti veľa nestratia, ak sa podpíše CETA a TTIP skončí v smetnom koši.

Odmietnutie dohody CETA Valónskom má pritom logický základ – jej podpisom by definitívne skončila akákoľvek nezávislosť národných štátov, a stali by sa doslova hračkami v rukách nadnárodných spoločností. Napokon, to je aj skutočný cieľ dohôd.

Vždy sa usmejem nad horlivým bojom Bruselu proti korupcii, ktorí by som skôr označil za boj proti korupcii v prípadoch, keď sa vyvoleným neujde kus z koláča. Ak by v Bruseli mysleli svoj boj s korupciou vážne, nemohli by akúkoľvek funkciu zastávať ľudia ako D.Tusk či J.C.Juncker. Aj nátlak v spojení s presadením podpisu dohôd ako euroval či CETA potvrdzuje, že Brusel stojí na korupčných základoch. Žiadny poctivý politik by nad podpisom uvedených dohôd, ktoré prakticky oklieštia nezávislosť krajín na minimum, ani len neuvažoval.

Kto pozná následky podpisu podobných dohôd (napr. v prípade Mexika), a naďalej tvrdí, že ich presadzuje, lebo budú prínosom … je buď naivný, alebo nebezpečný …. a súvisiacu diagnózu si doplníte sami.

Mali by sme sa však zamyslieť nad sebou – akú diagnózu určíme sami sebe, keď týchto ľudí nielen volíme, ale dokonca ešte tolerujeme ich výčiny … na náš účet.