O Slovensku

Tragikomické postavičky slovenskej politickej scény, ktoré sa v snahe o získanie poslaneckého kresla musia prilepiť na cudzí chrbát, sa vždy, všade a ochotne zbehnú, ak sa treba predviesť, ako hlboko sa dokážu pokloniť. Typický slovenský folklór – blcha vykrikuje po slonovi …

Nepoznám veľa ľudí, ktorí boli na Kube. Ale tých, čo poznám, ako tvrdia niečo úplne iné, že sa pravidelne objavuje v médiách. O kubánskych emigrantoch na Floride si ilúzie nerobím, stačia spomienky na ich “ demokratické “ pokusy o zavraždenie Castra. Neviem, koľko ľudí má na svedomí F.Castro, a som si zároveň istý, že to nevie ani F.Šebej. Možno by sa mal pred svojimi výstupmi občas poobzerať na internete, a skúsiť spočítať obete veľmoci, ktorej kritike sa podozrivo vyhýba.

V každom prípade si myslím, že jediné právo na hodnotenie éry F.Castra majú Kubánci. Je ich výsostným právom, aby zhodnotili zosnulého politika podľa toho, ako ho sami videli. Možno by sa mali zamyslieť aj nad tým, kam ich privedie “ pomoc „, tak pokrytecky ponúkaná od krajiny, ktorá ich roky decimovala vydieraním a zneužívaním veľmocenského postavenia, či sa desaťročia pokúšala o zavraždenie ich najvyššieho predstaviteľa … alebo krajiny, ktorá predtým podporovala kubánskeho diktátora F.Batistu, verného kamaráta americkej mafie a ochrancu jej “ podnikateľských “ aktivít na Kube. Pochybujem, že by potomkovia obetí niekdajšieho kubánskeho diktátora zatlieskali výrokom (nielen) F.Šebeja.

Kto chce zatlieskať ponuke pomoci z Bieleho domu, nech sa pozrie na jej výsledky – Sýria, Líbya, Ukrajina, Irak, Afganistan …

Aj ten pokrytecký záujem o Havanu v posledných rokoch svedčí o mnohom. Najmä o obavách, že Kremeľ opráši staré kontakty, a oplatí mierotvorcom z NATO ich láskavosť v podobe snahy o rozmiestňovanie zbraní a vojakov v jeho blízkosti. Obavách, kto môže raz nahradiť R.Castra, a na akú stranu sa prikloní.

A my ? Mali by sme sa starať sami o seba, o naše problémy. Ak chceme niekoho hodnotiť, skúsme hodnotiť sami seba pri pohľade na to, kto zastupuje naše záujmy na rôznych postoch štátnej i verejnej správy. Položme si otázku, prečo sme sa dodnes nedokázali ani len objektívne pozrieť na udalosti novembra 1989, prečo dodnes pokladáme za hrdinov ľudí, ktorí vlastne v nejednom prípade hrdinami nikdy neboli … možno potom pochopíme aj to, prečo sa F.Castro udržal pri moci šesťdesiat rokov, odolal množstvu atentátov a zomrel v pokoji domova … na rozdiel od množstva diktátorov, ktorým pomohla k moci agenda (demokratických) veľmocí,  a skoro bez výnimky skončili neveľmi príjemným spôsobom. Položme si otázku, prečo má ruský (diktátor) prezident V.Putin stále silnú podporu v ruskom národe.

A dúfajme, že sa raz nezobudíme pri myšlienke, že v diktatúre žije niekto úplne iný … a neprídeme k tomu poznaniu pri pohľade do zrkadla …