O Slovensku

Spojme sa proti extrémizmu … začal text zaujímavého e-mailu, ktorý sa nejako dostal do mojej schránky. Asi tak dve stránky obsahu, ktorého podstatou je zmena v bansko-bystrickom kraji … a pod tým podpisy rôznych ľudí, medzi ktorými som poznal jediné meno … starého kamaráta zo školských čias.

Nedalo mi, a zavolal som mu … dohodli sme stretko, a zišli sa. Vysvitlo, že e-mailovú adresu poskytol on sám, v presvedčení možnej spolupráce. Dali sme sa do reči … a rozoberali, čo vlastne pokladá za extrémizmus, proti ktorému sa chce spojiť. Od začiatku bolo jasné, že tŕňom v oku je súčasný šéf kraja M.Kotleba. Iste, ani ja nie som jeho voličom … ani nemusím jeho rétoriku, či správanie jeho prívržencov … nehovoriac o ich názoroch na svet.

Dobre … konštatoval som, mohol by som s vašou iniciatívou súhlasiť. Ale … najprv musím vedieť, za koho budem kopať, čie tričko mám na seba navliecť. Odpoveď ma neprekvapila, keďže zodpovedala slovenskému štandardu – ktokoľvek je vraj lepší … takže, nemáte konkrétneho kandidáta, ktorý by mohol priniesť zlepšenie pre kraj ? No, nejakých máme, ale to je ešte vecou dohody … akej dohody ? No dohody … však to poznáš, všetko chce poriadne premyslieť.

Takže, konštatoval som zase ja – hľadáte podporu proti súčasnému šéfovi kraja, ale nemáte v podstate nič, čím by ste vedeli osloviť … to nie je pravda, odul sa pobúrene kamoš, však čokoľvek bude lepšie, ako to – čo máme dnes.

Ono, napadlo ma, ako veľmi sa to podobá jedlu – v zásade sa dá konzumovať čokoľvek, a všetko je lepšie … ako napríklad splašky z nejakej kuchyne, a predsa – napriek tomu sa zvykne stať, že to (čokoľvek) lepšie skončí výplachom žalúdka, alebo hnačkou … pretože to lepšie, nepokladal za lepšie – žalúdok.

Pozeral som na kamoša … a hovorím mu – čo je na tom lepšie, ak chceš riešiť jeden extrém – iným extrémom ? Podľa môjho názoru – nič. A ak sa už bavíme o extrémizme, tak ti poviem, čo ja pokladám za extrémizmus – napríklad platy na úrovni štyristo eur mesačne, čo je v starej mene čosi viac ako dvanásťtisíc korún, a pritom už pred dvoma desaťročiami sa podobná suma pokladala za neveľmi prijateľnú – ale všetci tvrdia, že sa máme lepšie – to pokladám za extrém … alebo iný extrém – mestská nemocnica, v ktorej mi lekár povei, že mám odviezť pacienta do inej nemocnice, tridsať kilometrov vzdialenej a na svojom aute, pretože nemôže použiť sanitky, ktoré stoja na dvore nemocnice … to pokladám za extrém. Alebo … mŕtvu železničnú trať na medzinárodnom ťahu, ktorý je doslova preplnený kamiónmi, denne ohrozujúcimi životy a zdravie ľudí … to je extrém. Alebo ľudí v dôchodku, ktorí majú prežiť z dvesto eur, čo nestačilo na prežitie ani pred dvadsiatimi rokmi … ďalší extrém … a mám pokračovať ???

Zarazene na mňa pozeral a potom vyjachtal zo seba … vidíš tie nedostatky, a keby … už som mu nedal dopovedať, bol som dobre rozbehnutý – takže tvrdíš, že jediným problémom kraja je Kotleba, a keby nebol – bolo by to inak ? Veď neklam, boli ste roky pri moci v kraji a na ľudí ste aj tak kašlali … vlastne vás začali zaujímať až vtedy, keď ste moc stratili, a čo je ešte horšie, váš premožiteľ vás doslova zosmiešnil … to je podstata vašej iniciatívy …

Nehnevaj sa, ale vaša iniciatíva ma nezaujíma … nebudem sa spájať s extrémom v boji proti extrému – tak, ako necítim zlepšenie života za Kotlebu, necítil som ho an i predtým, takže mi môže byť úplne jedno, kto tam vlastne je … alebo nie je.

… a ak si budeš nabudúce chcieť s niekým zabékať , nájdi si na to – ovcu …