O Slovensku

Jednoducho to tak je – kult osobnosti stále pretrváva, a zakladatelia by zrejme neprežili, ak by neboli zároveň aj hrobármi … svojho diela

Prešli tým Mečiar i Dzurinda, a úspešne k tejto skúsenosti SMERuje aj R.Fico.  Nedokáže sa odtrhnúť od svojej predstavy neomylnosti, a nedokáže akceptovať fakt, že spoločnosť je spôsobom myslenia iná, než pred rokmi. Už nie je otázkou, koľkokrát dokáže vyhrať voľby, otázkou je len dátum, kedy pôjde do politického dôchodku – v ten deň sa totiž zrúti aj jeho politické dielo.

Zrejme by sa zrútilo aj skôr, ešte pred jeho odchodom … ale to by museli byť jeho protivníci na úplne inej úrovni. Nie sú, a zatiaľ sa ani nečrtá nádej na zmenu. Pretože zakladanie nových strán ľuďmi, ktorí si krátia týmto “ športom “ dlhú chvíľu, nemá veľké šance na úspech. Navyše, v prípade tzv. výťahových strán typu SOP čím ANO doteraz vždy platilo jediné – výťah nedošiel nikdy do správneho cieľa, keďže sa do kabíny napchalo toľko kariéristov, že to neunieslo ani lano …

Snem nebol zbytočný, hoci potvrdil rovnakú hodnotu, ako iné snemy, v inom čase a na iných miestach … neomylnosť vodcu. 

Hoci je nepochybné, že médiá sa spreneverili svojmu poslaniu, a namiesto hľadania pravdy robia hrubú propagandu na politickú objednávku, Slovensku stále chýba štátnik, hodný ligotavého zápisu do dejín národa. Je viac než isté, že ním nebude ani R.Fico.

Štátnik dokáže mať prst na pulze národa, dokáže v pravej chvíli siahnuť k nekompromisným riešeniam, dokáže niesť zodpovednosť za svoje omyly a hlavne – vie, ako odísť na vrchole. Vždy má na prvom mieste záujmy národa …

A preto budeme na Slovensku ďalej čakať … na tento druh politika … svojho času potopil trnavský snem budúcnosť HZDS, a myslím si, že prešovský snem bude začiatkom labutej piesne SMER-u.

Radosť ? Kdeže … keď sa pozriem na možných nástupcov, ostáva len zalamovať rukami, a dúfať v zázrak …

.