O Slovensku

Čo má zakryť pokrytecký nárek žurnalistických “ špindírov “ nad obeťami dobytia sýrskeho Aleppa ?  Nie náhodou ich podiel na tom, čo k tejto tragédii predchádzalo ?

Libanon, Izrael, Jordánsko, Irak, Turecko … predtým, než niekto začne tlieskať pokryteckým nárekom “ mienkotvorných “ médií, mal by sa najprv zamyslieť nad tým, aká je situácia v regióne, kde sa nachádza aj Sýria. Mal by sa zamyslieť nad tým, čo viedlo k rozvratu celého regiónu, a možno by mal skúsiť aj odhadnúť, kam by viedli vágne reči na pôde OSN … za ktorými nikdy nenasleduje reálny čin. Možno aj preto, že táto organizácia ešte stále sídli na pôde svojho najväčšieho dlžníka a v súčasnosti aj najväčšej hrozby pre svetový mier – v USA.

Libanon … prakticky od roku 1970 sa tento štát zmieta v nepokojoch a poryvoch občianskej vojny, na ktorej majú výrazný podiel nielen priamo zainteresovaní Izrael a Sýria, ale aj svetové veľmoci, ktoré si za pomoci tohoto konfliktu desaťročia vybavovali rôzne účty.

Izrael … neviem, či by som našiel na mape sveta štát, ktorý je tak nenávidený vo svojom regióne, ako práve Izrael. Opäť na tom majú výrazný podiel veľmoci, ktoré práve v prípade Izraela často tolerujú to, čo by v prípade iných krajín nebolo ani len čiastočne možné.

Jordánsko … od skonu kráľa Husajna značne nevypočitateľná krajina, schopná spolupráce s kýmkoľvek, podľa toho, čo sa jej práve vyplatí. Nehovoriac o tom, že krajina je zaplavená utečencami z rôznych končín oblasti, ktorú rozvrátila politika bašty demokracie a jej spojencov.

Irak …. ďalší štát, zmietajúci sa v občianskej vojne, ktorá začala po zločinnom útoku administratívy G.Busha. Mier a obnova krajiny sú v nedohľadne.

Turecko … nepotrestateľný člen NATO, ktorý si roky prihrieva svoju polievočku v konfliktoch na Blízkom východe. Či už priamou účasťou (napríklad útokmi na Kurdov v Iraku), alebo predajom zbraní, kde prakticky nemá hranice – predá ich doslova každému, kto má záujem.

Nie je ťažké pochopiť dôvody, ktoré viedli k zásahu Ruska v Sýrii. Tým skôr, že Islamský štát nevznikol náhodne, a hoci si už na to v médiách nechcú spomenúť, tvorilo ho množstvo dobre vyzbrojených bojovníkov, ktorých niekdajšou úlohou bol boj pod falošnou vlajkou slobody a demokracie proti režimom, ktoré nevoňali hlavne politikom vo Washingtone.

Výsledkom špinavej politiky bolo množstvo obetí fanatikov, zavraždených rôznymi spôsobmi – od sťatia, cez podrezanie, utopenie, upálenie či obesenie. Nehovoriac o mučení či znásilňovaní žien a dievčat, ktoré sa konalo prakticky neobmedzene. Jedinou reakciou pravidelnou veľmocí boli prázdne vyhlásenia a mazanie rôznych videí, ktoré zverejnil islamský štát. Ak už došlo k nejakému vojenskému zásahu, tak bol obvykle namierený proti tým, ktorí sa snažili bojovať proti fanatikom.

Napísalo sa už mnoho o politike režimu pod vedením prezidenta Asada. Či už súčasného, alebo jeho predchodcu. O rôznych nedemokratických praktikách, ktoré tento režim používa. Alebo praktikách, ktoré používali iné režimy v oblasti. Kde je pravda ? Nevedno … médiá nemajú o pravdu záujem, keďže často nevyhovuje ich chlebodarcom a neraz sa ani na nej nedá zarobiť. Ale predsa len niečo … ľudia začali z krajín, ktoré tieto režimy ovládali (vzťahuje sa to aj na Líbyu), utekať až vtedy, keď sa krajiny ocitli v občianskych konfliktoch. Ak teda nerátame šašov v háve humanitárnych organizácií, kde sa dlhoročný emigrant a jeho sekretárka, ktorí už desaťročia nenavštívili svoju vlasť, vydávajú za hlas národa.

Rozstrieľané Aleppo … množstvo obetí … prenasledovanie a vraždenie civilistov … a za všetko môže – Rusko

Nevedno, čím to je … ale o prenasledovaní a vraždení civilistov sa najviac spomínali tie časti mesta, kde vládli fanatici z Islamského štátu. Kto nechcel na ich stranu, mal jednoducho smolu. Objavuje sa aj otázka, prečo svetové médiá uverejňujú ako dôkazy brutálneho správania súčasných dobyvateľov fotografie jednej časti mesta z rôznych uhlov a perspektív. Rovnako sa objavujú fotografie obetí režimu, ktoré sa pod plachtami pri nakrúcaní – smejú.

Vojna je vždy strašná … prináša utrpenie, a vždy najviac trpia bezbranní. Ak však Rusko čelí sankciám pre údajnú anexiu Krymu, kde zomrel jediný civilista (aj ten pri autonehode), už dávno mali sankciám čeliť USA pre ich zločiny v Iraku, vraždenie oponentov za pomoci dronov kdekoľvek na svete a iné praktiky. Už dávno malo byť potrestané Turecko, ktoré svoju pozíciu v NATO a dotknutej oblasti zneužíva pre vlastné politické ciele. Kedy si svet spomenie na Kurdov, systematicky vraždených práve Tureckom ?

Zásah Ruska v Sýrii je neprijateľný, ale pochopiteľný. V oblasti došlo k takému rozvratu, ktorý by mohol neskôr viesť aj k vzniku oveľa väčšieho konfliktu, v rozmeroch, ktoré si dnes možno ani nevieme predstaviť. Ankara stále sníva o obnove postavenia podľa obrazu niekdajšej Osmanskej ríše, a práve Turecko je dokonalou ilustráciou pokrytectva veľmocí a (skorumpovaných) médií. Sotva sa nájde krajina na európskom kontinente, kde sa tak potláča opozícia voči vládnucemu režimu, ako práve v Turecku – no veľmoci, tak odhodlane kričiace po demokracii a slobode pre opozíciu v Rusku, v prípade Turecka skôr mlčia, alebo len hrozia prstom no-no … to sa nepatrí.

K ruskému zásahu v Sýrii by nedošlo, pokiaľ by sa staral každý sám o seba, a veľmoci by nezasahovali do vnútorných záležitostí nezávislých štátov. Netreba zabúdať, že od rozpadu ZSSR sa Rusko dlhé roky držalo od konfliktov bokom (ak nerátame konflikty v rámci jeho územia), a snažilo sa riešiť vlastné problémy.

Nemôžem si však pomôcť, ale mám pocit, že údajne demokratické veľmoci sa po rozpade ZSSR chovajú ako odtrhnuté z reťaze, a doslova nevedia, čo od dobroty robiť. Naplno sa potvrdzuje, že strata rovnováhy síl vo svete má a ešte bude mať fatálne následky.

(na záver : naozaj si to nemôžem odpustiť, ale dnes môže byť novinárom naozaj každý ? Pretože v niektorých prípadoch by mohli vydavatelia urobiť aspoň IQ testy uchádzačov … alebo je úplne jedno, kto píše – len nech píše tak, ako potrebujú ?)