O Slovensku

Ak by chcel niekto dnes postaviť pamätník politikom ako Tiso, Gottwald, alebo iným, ktorí sú spájaní s neblahou minulosťou, patril by som medzi tých, ktorí by podobné konanie – odmietli … Lenže s pamätníkmi z minulosti to vidím trochu inak …

Pretože rôzne sochy či pamätné tabule, osadené v minulosti, sa spájajú aj s našou minulosťou – vrátane osobnej. A môžeme robiť čokoľvek, ale zničením tejto pripomienky doby, v ktorej sme žili, nedostaneme ani odpustenie, a určite ani nezabudneme.

Iste, nejedna socha bola doslova symbolom hrubého gýču a propagandy, ktorá sprevádzala danú dobu. Nie je len zvráteným holdom osobnosti, ktorú symbolizuje, ale môže byť aj varovaním, ako sa môže doba a život ľudí zmeniť, ak sa nepoučia z chýb predkov. Kto dokáže bez pochybností povedať, čo je dôležitejšie – či symbolické odkopnutie všetkého, čo pokladáme za zlé a škodlivé … alebo ponechanie dobovej spomienky ako varovania pre budúce generácie ? Myslím, že nikto …

Nedávno sa ma známy pýtal, ako som mohol dať hlas komunistom, keď viem, čo všetko zažila moja rodina tesne po vojne. Povedal som mu len pár slov – ľudia, ktorí ubližovali, neboli komunisti (tak, ako dnešní zlodeji nie sú demokrati), ani jeden z nich nežije … a predsa nemôžem odsudzovať ľudí, ktorí sú dnes členmi KSS, na základe toho, čo robili ich predchodcovia. Hľadal som program, ktorý by ma zaujal … a žiaľ, z tých, čo majú denne plné ústa potrieb občanov, nebol ani jeden program postavený tak, aby mohli byť potreby občanov aj reálne naplnené … a o programe komunistov som vedel len toľko, že pôsobí ako program pre ľudí, ale nemá šancu na úspech … prečo by však mali uspieť ľudia, ktorí si ostatných všimnú len vtedy, keď po nich šliapu ?

Ak niekedy navštívite Francúzsko alebo Španielsko, skúste sa zamyslieť nad množstvom pamiatok z minulosti, ktorá nemôže v ani jednom národe vyvolať pocit hrdosti … ale skôr rozpaky, či dokonca zahanbenie. Prečo ?

Prečo napríklad Francúzom nevadí množstvo odkazov na Ľudovíta XIV. či Napoleona, teda politikov a panovníkov, ktorí zatiahli národ do nekonečných vojen, s množstvom obetí ? Prečo patrí do španielskeho národného dedičstva Údolie padlých, vybudované na príkaz diktátora Franca ? A podobných pamiatok sa nájde na celom svete nepreberné množstvo. Napríklad posledný ruský cár Mikuláš II. bol pravoslávnou cirkvou svätorečený, hoci mal na svedomí krvavé potlačenie revolúcie z roku 1905 … prečo ?

Mimochodom, svätorečili ho v roku 2000, a vtedy už bola história jeho vládnutia dostatočne známa. A za seba môžem povedať len jedno – ak by ho nezastrelili aj s celou rodinou boľševici v Jekaterinburgu, nikto by si na neho ani nespomenul.

Minulosť nemôžeme zahodiť ako prázdnu konzervu. Môžeme sa však naučiť s minulosťou žiť – objektívne si ju vysvetliť, a vysvetliť aj dorastajúcim generáciám, čo zlé nám minulosť priniesla a prečo.  Ak zbúrame pamätník, alebo odstránime sochy … ako spoznajú budúce generácie, kto bol symbolom neslávnej éry ? Nebolo by oveľa jednoduchšie umiestnenie nápisu pod nežiadúcim pomníkom s vysvetlením, čo alebo koho symbolizuje ?

Nedávno som videl učebnicu dejepisu. Dokonale vypitvaná história, dalo by sa povedať, že doslova sterilné pripomenutie toho, čo sa dnes hodí … komunistická propaganda bola naozaj v mnohých ohľadoch zvrátená, ale niečo podobné si nedovolili ani komunisti. A práve podobný prístup by sme mali odmietnuť … je naozaj hanebný, a nehodný doby, v ktorej žijeme a možností, ktoré máme – najmä v otázke prístupu k informáciám.

Ináč, čím to je, že búranie pamätníkov a rozbíjanie sôch, súvisiacich s bývalou érou navrhovali práve tí, ktorí z danej doby len ťažili ?