O Slovensku

Neverím v perspektívu košických železiarní pod dáždnikom US STEELU, nech už hovorí premiér čokoľvek. Tejto myšlienke som definitívne prestal veriť v čase, keď išiel osobne lobovať za ich zotrvanie na Slovensku, čo som osobne pokladal za nedôstojné miesta, ktoré zastáva.

Je potrebné, aby sa konečne zastavil kolobeh opakovaného a neprestávajúceho tunelovania štátneho rozpočtu pod kepienkom podpory vytvárania pracovných miest. Kto chce podnikať, má na to vytvorené všetky legislatívne podmienky, a z jeho strany je potrebné zvážiť, či je schopný svoje podnikanie financovať z vlastných zdrojov, alebo nie. Ak nemá vlastné financie, nemôže podnikať.

Pretože nikde nenájdete inzerát – vážení daňoví poplatníci, ďakujeme, že ste svojimi daňami prispeli na náklady, spojené s naším podnikaním a pozývame vás, aby ste sa prišli rozdeliť s nami o zisky, ktoré sme s vašou pomocou vytvorili.

A inzerát podobného druhu ani nikdy nenájdeme. A keďže sa nemôžeme deliť o zisky, nie je dôvod, aby sme prispievali na náklady. Pre tých, čo by snáď nepochopili – pôjdete do obchodu a ponúknete majiteľovi, že zaplatíte jeho nájom, aby ste mohli ešte raz zaplatiť za jeho tovar či služby ? Pochybujem … asi by ste si pri podobnej úvahe pomysleli, že niekomu trochu preskakuje.

Ak môžeme dotovať činnosť tzv. podnikateľov a investorov, z ktorých majetku a ziskov nemáme žiadne benefity, je oveľa výhodnejšie dotovať podniky vo vlastníctve štátu. Mám na mysli hlavne tie, ktorú dokážu uspokojiť potreby štátu vo všetkých oblastiach, a zaistiť služby daňovým poplatníkom.

Nie štát je najhorším vlastníkom, ale zlodeji, ktorí riadia štát, spôsobujú škody a nie sú za to potrestaní. Štát majú riadiť odborníci s plnou zodpovednosťou za svoje rozhodnutia a ich následky.

V súčasnej dobe sme v situácii, kde sú ministerstvá obsadené politickými nominantmi, ktorí nie sú schopní bez cudzej pomoci ani vybrať dodávateľov služieb a tovaru. Výsledkom je plytvanie financiami na rôznych špekulantov pod kepienkom poradcov, a priamym následkom neraz zistenia, že poradca poradil – sprostosť. A opäť nie je nikto zodpovedný za následky – sprostej rady.

Nehovoriac o tom, že obnovením štátnych podnikov by sme získali pracovné miesta, ktoré by mali trvalý ráz a neboli by závislé na milosti či nemilosti “ investorov „. Potreby verejnosti by sa napĺňali oveľa rýchlejšie, pretože by odpadli rôzne prieťahy, spojené s výberovými konaniami či právnymi krokmi neúspešných účastníkov. Klesli by aj výdavky štátu, keďže by odpadli náklady, spojené s výberom dodávateľa, poradcov a iných špekulantov. Skončilo by švindľovanie s cenami za pomocí rôznych dodatkov k zmluvám, pretože všetky peniaze by skončili v pokladni štátu.

A to je aj pozadie tvrdení rôznych politikov, že štát je zlý vlastník. Ako kradnúť či dostávať benefity, keď službu realizuje štát a peniaze končia v štátnej pokladni ?

Slovami kamaráta ekonóma – kto tvrdí, že štát je zlý vlastník, berie úplatky.

Výhrady Bruselu k prípadným zmenám v štýle, ktorý som spomínal ? Nemusíme si ich všímať, Brusel nie je božstvo, aby sme sa mu klaňali. Členstvo v únii je možnosť, nie nevyhnutnosť. Nehovoriac o tom, že práve Brusel je dokonalým vzorom korupcie a nehospodárneho nakladania s financiami. Ako inak vysvetliť, že nariaďuje a vymáha účasť na likvidácii strát, ktoré boli spôsobené konkrétnymi ľuďmi a inštitúciami ? Ako inak vysvetliť, že automobilky, ktoré podvádzali klientov, čoho výsledkom boli miliardové zisky, sú prakticky nepostihnuteľné a nikto nestojí pred súdom za podvody ? Korupcia … iná možnosť nie je … ak teda nechceme veriť, že v Bruseli rozhoduje stádo slepých hlupákov …