O Slovensku

Priznám sa, ak by niekto organizoval šampionát vo vynaliezavosti, mali by sme medaily skoro nepretržite – pretože vynaliezavosť Slovače nepozná hraníc …

Iste, máme nejaký zákon, ktorý akože vymedzil, kto môže a kto nemôže pôsobiť v cestovnom ruchu, prevádzkovať hotely, reštaurácie a ostatné služby v cestovnom ruchu. Lenže realita je stále rovnaká a nemenná – vypadli len tí, čo to mysleli poctivo a napriek nedostatku odbornosti poskytovali služby, na ktoré sme mohli byť naozaj hrdí … a naopak špekulanti ostali, pretože pohotovo si našli spôsoby – ako ostať. Však, kto má peniaze – má aj možnosti, nie ?

Veru, narehotal som sa dopopuku, keď som spoznal praktiky niektorých “ hoteliérov „, ako si dnešnej dobe, plne podriadenej informáciam – vylepšujú svoje meno. Napríklad na facebooku nájdete len kladné hodnotenia ich služieb … a akoby náhodou sú ich autormi ľudia, ktorých mená sa podozrivo zhodujú s menami majiteľov, vedúcich či dokonca zamestnancov zariadení. Občas sa objaví kde-tu príspevok od skutočného hosťa, ktorý sa páči (až jednému) pozorovateľovi, a ten je opäť – prepojený so zariadením. Naopak – kritické príspevky sa akosi strácajú, alebo za pomoci istých praktík prepadávajú tam, kde nie sú veľmi na očiach …

Príklad – hotel má krytý tenisový kurt, ktorý sa dá využiť aj v zime. Platí sa za hodinu pobytu na kurte. To znamená, že aj by bol kurt využitý 24 hodín denne, môže ho využiť rovnaký počet párov, prípadne dvojnásobok – ak by hrali štvorhru. Máme však expertov, ktorí asi nevedia, koľko hodín má deň, pretože pokojne dojednajú termíny na kurte aj pre osemdesiat ľudí …

Žijeme v dobe sporenia, asi je to už nejakým spoločenským fenoménom … a keďže je zariadenie počas sviatkov zatvorené, tak sa sporí na všetkom, vrátane kúrenia. Prví hostia prichádzajú druhý januárový pondelok a vítajú ich izby – kde teplota horko-ťažko dosahuje pätnásť stupňov. Zajtra-pozajtre bude lepšie, chlácholia hosťa … ktorý si riadne zaplatil. Svojho času som v Prešove našiel zariadenie, kde sme mali objednané ubytovanie  už pár mesiacov vopred, a aj tak sme nakoniec museli hľadať niečo iné, pretože na izbe by neprežil ani ľadový medveď …

Často mi vŕta v hlave, či vôbec niekto kontroluje poskytovateľov služieb v cestovnom ruchu. Asi nie … ináč by podobné zážitky patrili do kategórie rozprávok. Za socializmu padali pokuty za všetko-možné, dnes je naopak – možné všetko. Prídete do zariadenia – nenájdete zodpovedné osoby, jasne a zreteľne vyvesené cenníky služieb – a ak ich aj nájdete, nakoniec zistíte, že ceny zrejme kalkuloval Jánošík, lebo účet skôr pripomína známu mieru – od buka do buka. Nehovoriac o tom, že je úplne bežnou praxou, ak si niečo objednáte a nakoniec nedostanete – pretože medzičasom sa objavil niekto, kto dá zarobiť oveľa viac, tak prečo sa zaťažovať vašou objednávkou, ktorá bola potvrdená už pred mesiacmi, nie ? Viete, situácia sa zmenila, pokojne vám s bezočivým úsmevom na pyskoch hovorí podnikateľ, však si niečo nájdete, nie ?

Hej, veľmi dobre sa hľadá, keď v mieste prebieha kongres a všetko je už dávno vypredané … ale nakoniec som objavil budovu, na ktorej bolo síce napísané niečo iné, ale ľudkovia v nej sa rozumeli rôznym veciam, súvisiacim s podnikaním … takže dnes už “ férový “ obchodný partner aspoň nekazí povesť Slovenska.

Ináč, kvalita služieb … to je celkovo kapitola sama o sebe …  kamarát robil kedysi dozorcu vo väznici a hovoril, že každý väzeň má nárok na 3,5 metra štvorcového podľa zákona. No, niektoré hotely a penzióny by asi neprešli ani výberom na väzenie … dvojka izba pôsobí doslova zúfalo, musíte sa so spolubývajúcim preskakovať, kúpeľňu projektovali asi Liliputáni – proste otvoríte dvere na izbe a zároveň visíte von z balkóna … pozriete sa na vstupné dvere a ajhľa – dve hviezdičky, hotel. Zrejme o kategorizácii rozhodoval niekto pod vplyvom návykových látok.

Kde je problém ? Chýba inštitúcia, obsadená odborníkmi, ktorá by dôsledne kontrolovala sektor cestovného ruchu, kvalitu služieb a nemilosrdne by triedila poskytovateľov a odstraňovala odpad, ktorý robí hanbu celému Slovensku.

Ťažko sa pri absencii dôslednej kontroly a dodržiavania pevných pravidiel diviť, ako sa zhoršuje naša povesť vo svete v oblasti cestovania. Neraz počujem, ako sa mnohí smejú nad naším “ gulášovým “ kapitalizmom, kde sa platí za nádhernú vôňu a skvelú chuť, ale hosť dostáva na stôl – prevarenú vodu z čističky odpadu. Sme doslova povestní spoplatňovaním všetkého, čo sa spoplatniť dá … a vyhýbaním sa všetkému, čo si vyžaduje trošku námahy a investícií.

Prečo je zavreté, u vás nie je sezóna ? Zarazene sa pýta obchodný partner, ktorý v prvých januárových dňoch naráža na zatvorené prevádzky hotelov a reštaurácií … ale je, no si na Slovensku – tu to chodí inak. Ako inak ? Jednoducho – cez sviatky sa nerobí … a mimo sezóny sa narieka, že bola zlá sezóna … neuveriteľné ? Nie, len tak typicky – slovenské. Asi ako porcia gulášových nokov, ktoré fiškus poleje mliekom so stopami bryndze, vyzdobí paródiou na škvarky z neďalekých potravín a vo vlažnom stave to podáva ako národné jedlo, miestnu špecialitu – za šesť euríčiek … následnú s.ačku zrejme do ceny neráta.