O Slovensku

Ako sa do hory volá, tak sa z nej aj ozýva … stará zásada, ktorá sa najviac nepáči tým, čo veľmi radi do hory zakričia, ale neradi – počujú odpoveď. Priznám sa, v diskusii pod jedným blogom sa ich zišlo neúrekom a možno by sa patrilo na niektoré pripomienky aj reagovať …

Nechodím pod blog na diskusie, pretože autor neznáša iný názor a radšej sa uspokojí so štyrmi-piatimi pritakávačmi … zaznelo od človiečika, ktorého pokladám a vôbec sa tým netajím – slovutného trola. Nevidím totiž žiadny dôvod, aby chodili do diskusií ľudia, ktorí zásadne nehovoria k téme blogu a len sa neustále ohadzujú slovami ako súdruh, rusofil, či inými podobnými osloveniami … málokedy vyjde z ich pera príspevok, ktorý by naozaj súvisel s témou … nehovoriac o prispievateľoch, ktorí si naivne myslia, ako zabodujú, ak reagujú vlastným (a dosť skomoleným) nárečím … aká je hodnota ich reakcií ? Nulová …

Vraj sa často prejavím v diskusii agresívnymi reakciami … s týmto plne súhlasím, najmä s posledným slovom – reakciami. Pretože v drvivej väčšine prípadov reagujem na nechutné provokácie a pokiaľ si niekto myslí, že budem mlčky pozorovať, ako do mňa vo verejnom priestore kope, a to len preto, že z pracovných dôvodov nemôžem vystupovať pod svojím menom (a on verí, že do anonymného blogera je to beztrestné) – tak sa veľmi mýli. Práve primitívne provokácie niektorých diskutérov spôsobili, že som svojho času musel diskutovať pod viacerými identitami, pretože moja (oprávnená) reakcia viedla k blokovaniu diskusného konta …a nepokladám za náhodu, že najviac provokujú práve ľudia, ktorí sú tak zbabelí, že ani anonymne nevedia vyjadriť svoje názory vo forme blogu.

Hovorím im – univerzálni kolaboranti, pretože pokojne poslúžia akémukoľvek režimu … a som presvedčený, že práve z toho dôvodu sa vyhýbajú akémukoľvek širšiemu publikovaniu vlastných postojov, aby si nezavreli vrátka, ak by sa situácia zmenila …

Priznám sa však, dnes ma najviac fascinujú diskusie, súvisiace s dianím na Ukrajine, či s Ruskom. Iste, na prvý pohľad to pôsobí naozaj skvele, ak Ukrajina nemusí kupovať plyn od Ruska, ktorý podľa niektorých zdrojov bol drahší, než ten istý plyn, dovezený okľukou cez Európu … lenže, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Zadĺženie Ukrajiny stúpa, a niet pochýb, že “ dotovaná “ cena plynu bude mať úplne rovnaké následky, ako svojho času v prípade iných krajín bývalého východného bloku – odstavenie konkurencie, obsadenie trhu a následné zvyšovanie cien – pretože tam, kde nie je konkurencia, neexistujú ani hranice. Navyše, máme sami dostatok skúseností, že dlhy sú nielen ekonomickou záležitosťou, ale často aj politickým záväzkom …

Aj téma pobaltských krajín je zaujímavá. V prvom rade, európska legislatíva (ktorú bez výhrad akceptovali aj pobaltské krajiny) zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti … a pripomeňme si, ako bolo zo zahraničia doslova bombardované Slovensko v 90.rokoch, a to práve pre niektoré sporné otázky, súvisiace s maďarskou menšinou. Rovnako nepripúšťa európska legislatíva ani princíp kolektívnej viny. Takže pokiaľ niekto obhajuje postoje voči ruskej menšine v Pobaltí, tým vlastne popiera to, k čomu sa inde doslova vehementne hlási – príslušnosť k civilizovanej Európe. O hrubom pokrytectve obhajcov menšinovej politiky v pobaltských krajinách svedčí aj fakt, že horliví bojovníci proti ruskej hrozbe mlčia, keď sa objavia správy o pochodoch fašistických pohrobkov … dokonca aj pod ochranou oficiálnych silových zložiek. Napríklad v júli 2016 vznikla v Kyjeve trieda S.Banderu (pomenovanie bývalej Moskovskej triedy), čo je naozaj zarážajúce … tým skôr, že ešte aj dnes žijú priami svedkovia udalostí, ktorí si pamätajú, akých zverstiev sa dopustila Ukrajinská povstalecká armáda.

Obete totality … poznám ich pár …

Mohli len snívať o vzdelaní, či práci, ktorá by ich vnútorne napĺňala …  sami však priznávajú, že sa stali obeťami bezuzdnej nenávisti konkrétnych ľudí, ktorá nemala hraníc … ani jeden z nich sa nemôže pochváliť vysokoškolským titulom z tých čias (hoci niektorí ho získali po roku 1990), niektorí mali problém aj s maturitou. Všetci boli označení ako nepriateľské osoby, a tak sa k nim aj predstavitelia režimu správali. A poznám aj ľudí, ktorí nie sú veľmi hrdí na svoje zápisy do dejín bývalého režimu, keďže pri ich menách svietilo označenie dôverník, či agent. Niektorí priznali, že ich účasť bola čisto vecou kariéry … iní verili ideám režimu. Niečomu sa však tieto dve (tak odlišné) skupiny spoločne smejú – ľuďom, ktorí bohorovne tvrdia, že sa v archívoch ocitli akosi náhodou … nechtiac … pretože nepriateľov označovali predstavitelia bývalého režimu bez škrupúľ a zdržiavania, a kto tak označený nebol – a napriek tomu sa v archíve akosi vyskytol – bol podľa nich všetkým možným, len nie – nepriateľom režimu. Neviem … nemám skúsenosť, nemôžem posúdiť … no v niečom sa s nimi zhodnem – najväčšie špiny z bývalého režimu sú dnes – najväčšími demokratmi a hrdými spojencami (nielen) americkej administratívy. Kto zradil raz, zradí opäť … ak sa to vyplatí.

Diskusie … sotva sa dá diskutovať s ľuďmi, produkujúcimi desiatky príspevkov na jedno kopyto, kde nie je ani písmenka či argumentu k samotnému obsahu – teda predmetu diskusie. Alebo – ako sa dá diskutovať s ľuďmi, ktorých príspevky stoja na kopírovaní a vkladaní internetového obsahu ? Kde je ich vlastný názor ? Ako komunikovať s existenciou (hovorí sa tomu ľudovo inak, ale radšej nie), ktorá v každom príspevku tára o štátnej mafii, ale systematicky obchádza, že jej vyvolený sa opakovane stretol s pochybnými ľuďmi ?

Pre mňa znamená Slovensko všetko (aj napriek záplave výhrad), ale pojmy ako Európska únia, NATO, európanstvo, či iné – nemajú žiadnej hodnoty. Uráža ma ako Slováka, ak na jednej úrovni so štátnou vlajkou visí akýsi bezmenný symbol pochybného spolku, ktorý pomaly a isto smeruje za potlačením národnej identity … uráža ma, ak niekto verejne prehlási, že naši ľudia robia síce kvalifikovanú a vysoko cenenú prácu, ktorá sa napríklad nerobí ani v Nemecku, ale nemôžu očakávať, že budú platení ako Nemci … sme vari menej ľudia ? Máme vari menšie potreby ?

Pre mňa je cieľom bohaté a prosperujúce Slovensko … nie bohatí a prosperujúci vandráci, ktorí nás “ za odmenu “ potľapkajú po pleciach …