O Slovensku

Počul som od komunistických demokratov, že v demokracii sa dokazuje vina …. a nie nevina. Súdiac podľa správania politikov to môže byť, alebo skôr je – úplne inak.

Za necelý prvý rok sme počuli desiatky, ak nie stovky obvinení medzi politikmi. Čo je naozaj zaujímavé, vrhači špiny na konkurentov spolu s obvineniami nepredkladali dôkazy, ale skôr domnienky – a pokiaľ aj prisľúbili verejné prezentovanie dôkazov o svojich tvrdeniach, nikdy sme sa toho nedočkali. Na dosiahnutie svojich osobných ambícií (pretože občan a volič ich nikdy nezaujímal) sa neštítili použitia žiadnych praktík, vrátane tých najúbohejších – útokov na rodinných príslušníkov, vulgarizmov, či zneužitia problémov detí …

A tak mi vŕtajú v hlave dve otázky – prvá, sme naozaj spokojní s tým, kto sedí v parlamente ? A druhá otázka – ak niekto v pozícii poslanca využíva praktiky bývalého režimu (chytaj špinu a vysvetľuj), nie je skôr pozostatkom niekdajších nomenklatúrnych kádrov, a nie demokratom ?

Priznám sa, mám hlboký obdiv k ľuďom, ktorí štyri roky platia svojich zástupcov výmenou za sľub – s tými spolupracovať nebudeme ….

Zamysleli sa už niekedy na absurdnosťou podobného sľubu ? Sotva … ináč by v jeho pozadí počuli aj niečo úplne iné. Napríklad niečo v zmysle – ak nezískame moc a nedokážeme zostaviť vládnuci gang podľa svojich predstáv, máte smolu, hoci ste nás volili a budete nás platiť …

Pre tých, čo možno nechápu moje slová – ak sa postavíte pred dom, v ktorom sa o niečom rozhoduje, alebo na niečom pracuje, ako chcete dohliadnuť na to, aby konečný výsledok nebol proti vašim záujmom a potrebám ? Myslíte, že mávanie transparentmi, či hádzanie vulgárnymi slovami niečo vyrieši ?

Priateľa maj blízko, nepriateľa ešte bližšie

Ak chceš vedieť, čo dostávaš na tanieri, musíš byť kuchár – nie hosť. A ak chceš, aby obsah taniera neuškodil tvojim priateľom a známym, si na tom úplne rovnako – tiež musíš byť v kuchyni. A pokiaľ si dáš od priateľov zaplatiť za to, že budeš dohliadať na obsah ich taniera, ale následne odmietneš byť v kuchyni, lebo je tam aj Fero (šéfkuchár na “ tvojom “ mieste), tak si svojich priateľov oklamal, a ešte ich aj okrádaš.

V jedinom seriáli dali zlodejovi na ruky rukavice, aby stratil cit a nemohol kradnúť. A splnilo to účel, ak by sa pokúsil kradnúť v rukaviciach, veľmi rýchlo by ho chytili. Prenesené do politického života – namiesto prázdnych sľubov o odmietnutí spolupráce s R.Ficom a jeho stranou mohli byť členovia opozície rukavicami na rukách vládnej strany, a oveľa efektívnejšie mohli chrániť záujmy svojich voličov.

Mohli, ale neurobili to … a keďže ich nemôžeme pokladať za hlupákov, pretože väčšina z nich sa honosí rôznymi titulmi a vzdelaním – vzniká otázka, prečo to urobili ?

Z rýdzeho sebectva – ak nemôžu mať všetko, nechcú nič – teda s výnimkou štedrého príspevku z vrecka voliča, ktorý sa im rozhodne nehnusí. Napriek tomu, že odmietli urobiť všetko možné v jeho najlepšom záujme – peniaze nesmrdia.

Skúsme si čisto teoreticky predstaviť, čo by dnes bolo, ak by predstavitelia opozície, najmä však SaS – konali pragmaticky a v najlepšom záujme voliča. Ako by vyzerala dnešná koalícia ? Na tom veľmi nezáleží, zrejme by bola dodnes jej súčasťou aj SIEŤ, ale aj keby nie – SMER, SaS, MOST-Híd, SNS. Výsledok – silná spolupráca v rámci vládnej koalície medzi R.Sulíkom a B.Bugárom by prakticky znemožňovala, aby dochádzalo k rôznym (pochybným) aktivitám … a pre R.Fica a SMER by ostali len dve možnosti – spolupráca v najlepšom záujme Slovenska a národa, alebo predčasné voľby – a definitívny koniec. Pretože v predčasných voľbách by odskočili aj skalní voliči SMER-u … ak by videli, o čo naozaj ide – na vlastné oči.

Pokiaľ však niekto verí, že hádzaním (nepodložené) špiny vyrieši problémy Slovenska … stálo by za zamyslenie, či netreba hľadať radšej niekoho – múdrejšieho, schopného vidieť ďalej, než na konček vlastného nosa. Pretože aj v bežnom zamestnaní platí zamestnávateľ za konkrétne výsledky, nie za – prázdne reči.

Alebo sú naši demokrati – komunistickí demokrati ?