Stranícky ľud volá po výmene národa . .. dajme im šancu

Zaujal ma blog G.Murína k otázke populizmu, a tak ma napadlo, či by som nemohol priložiť aj vlastné polienko … prečo vlastne našim politikom ten populizmus smrdí …

Všetko najlepšie pre slovenský národ či slovenský ľud … krásna myšlienka, keby bola myslená úprimne. Žiaľ, nie je myslená úprimne a rozhodne nie vtedy, ak zaznieva z úst politika. A môžeme si za to do veľkej miery aj sami.

V slušnej spoločnosti je po skončení štúdia kariérny postup či spoločenské postavenie vecou času a predvedených schopností. V neslušnej (teda aj slovenskej) je všetko, vrátane štúdia – často otázkou kontaktov, majetku a širokých lakťov. Nečudo, že sme tu svojho času mali aj geniálne univerzity, ktoré vedeli vyprodukovať absolventa doslova z večera do rána. Nečudo, že máme v politike rodinné klany, ktoré len ojedinele urobili niečo prospešné pre ľudí v regióne, z ktorého prišli … nečudo, že niektoré politické osobnosti dokázali (nielen) po voľbách 2016 mávnuť rukou nad minulosťou niektorých potenciálnych partnerov (keďže ich potrebovali na ceste k moci) … nečudo, že dnes hovoria o morálke a slušnosti najviac tí, čo sa úplne bežne stretávali s ľuďmi, známymi pokrivenou morálkou ….

Skúšame postaviť dom od strechy a divíme sa, prečo sa to nedarí …

K riadeniu štátu by sa mali dostať len ľudia, ktorí svoje schopnosti preukázali na nižších stupňoch riadenia, pričom mali pozitívne výsledky. U nás to neplatí … vo firme sa obvykle musíte na post riaditeľa vypracovať, v politike stačí vo vhodnej chvíli zakričať – Mečiar, Fico, Kotleba či iní sú zlí … a hurá na nich … a pokojne sa môžete stať predsedom vlády, pretože sa vždy nájde dosť hlupákov, ktorí pretvoria svoje volebné právo na kolektívne zahíkanie v mene myšlienky, ktorá im nenaplní taniere a nezlepší život.

Najväčšími populistami sú tí, ktorí proti populizmu najviac broja. Je smutné, ak sa niekto dokáže prepracovať do parlamentu na základe zvrátenému sľubu, s kým nebude spolupracovať. O účasti v parlamente či podieľaní sa na moci by mal rozhodovať volič, a nie politik – svojimi bezočivými vyhláseniami. Podmienky má určovať volič – nie politik.

Ak volič rozhodne, že v parlamente bude osem politických strán, politik má držať papuľu a rešpektovať rozhodnutie voliča, teda spolupracovať na rozvoji štátu so všetkými, ktorí dostali dôveru voličov. Ak sa rozhodnutie voliča nepáči politikovi, má možnosť odmietnuť svoju účasť v parlamente, vzdať sa mandátu a môže sa živiť svojím povolaním v občianskom živote.

Nie, to rozhodne nemôžeme čakať od slovenského politika, ktorému smrdí populizmus, ale nemá – charakter.

Ľud … ak chcete vedieť, ako vníma význam tohoto slova politik na Slovensku, pozrite sa, kto z jeho vlády či podielu na moci profituje. Národ – čiže všetkých obyvateľov Slovenska – tam nenájdete. V zozname sú len príbuzní, priatelia, veritelia z minulosti, bývalí zamestnávatelia či obchodní partneri. Nič viac, nič menej … blaho ľudu nie je definíciou cieľovej skupiny, ale slovným spojením, ktoré slúži k dosiahnutiu cieľa – získaniu moci a benefitov, ktoré z toho vyplývajú. Krik na verejnosti či v parlamente – pozrite sa, ako klamú a kradnú – neznamená nič viac, len zlostný prejav nespokojnosti s tým, že autor pokriku nemôže robiť to, čo jeho šťastnejší oponenti.

Neveríte ? Tak si položte otázku, prečo sa “ milovníci “ ľudu dnes nezdvihnú, nezložila svoje mandáty s verejným vyhlásením – nesúhlasíme s tým, čo sa dnes deje na Slovensku a nebudeme to legitimizovať svojou účasťou … ?

Pretože košeľa je bližšia ako kabát … ľud (ten skutočný) si všimnú len vtedy, keď po ňom šliapu, alebo ho potrebujú vo voľbách. Ak by to bolo inak … naozaj inak … nemali by vo svojom okolí ľudí, ktorí sa už stihli presláviť zneužitím moci, porušením pravidiel … či ľudí, ktorí sú nespôsobilí na to, aby sa podieľali na správe štátu. Napriek tomu ich stále pri sebe majú. Prečo ? Pretože s hlupákom, kariéristom alebo človiečikom, ktorý má zablatené ruky až po lakte, sa manipuluje lepšie, než so vzdelanými a sebavedomými ľuďmi, ktorí majú za sebou úspešnú kariéru a nie sú odkázaní na somrovanie z voličovej peňaženky.

Dnes máme parlament, ktorý priam preteká populistami …niektorí rozdávajú lacné sľuby a žobračenky, ostatní len tie sľuby (voľte nás a potrestáme vagabundov), ale ničom sa medzi sebou nelíšia … a ak sa nepolepšíte (teda vy, voliči a národ) – tak vás vymenia … čo im tak dať možnosť, aby sa o to pokúsili ?

Pozn. Ďakujem G.Murínovi za inšpiratívnu myšlienku.

Chcete návrat vládnutia mantinelov ?

26.07.2026

Otázka, či chceme návrat vládnutia mantinelov, v skutočnosti smeruje k oveľa presnejšiemu problému: k tomu, či sme ochotní zveriť riadenie štátu sebastredným hlupákom. Tento výraz možno znie tvrdo, ale presne vystihuje typ ľudí, ktorí sa do verejného života dostávajú nie pre schopnosti, ale pre vlastné ego, túžbu po pozornosti a presvedčenie, že rozumejú [...]

Anatómia slepého komentátora

22.07.2026

Poznáte ten osobitý druh internetového (a bohužiaľ aj reálneho) hrdinu? Človek, ktorý uvidí titulok alebo krátky text, jeho mozog urobí rýchly šprint v protismere, kompletne odignoruje pointu, ale v srdci zacíti nepremožiteľné volanie divočiny: „Musím k tomuto napísať svoj NÁZOR!“ Tu je malé zamyslenie nad týmto úkazom moderna: Je to vlastne fascinačný [...]

Dinosauria pomsta: Prečo nás dvojeurová sliepka dokáže pripraviť o dôstojnosť

21.07.2026

Keď sa zamyslíte nad evolúciou, musíte uznať, že príroda má zvrátený zmysel pre humor. Vedci tvrdia, že vtáky sú priamymi potomkami dinosaurov. Kým pri pohľade na holuba na stanici tomu len ťažko veríte, v momente, keď sa k vám na vidieckom dvore začne s roztiahnutými krídlami a zníženým podvozkom blížiť nahnevaný kohút, teória o T-Rexovi zrazu dáva dokonalý [...]

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,466
Celková čítanosť: 10680424x
Priemerná čítanosť článkov: 4331x

Autor blogu

Archív