O Slovensku

… boli rovní pred tvárou spravodlivosti. A nerobím si ilúzie, kto by ostal na slobode, pretože optikou plnenia predvolebných sľubov sme nemali pri moci nikoho, len – klamárov …

Podľa trestného zákona sa nazýva obohatenie na základe (nesplneného) prísľubu – podvod. Takže, nech ktokoľvek z politikov ukazuje prstom na konkurenciu, ak sa niekedy podieľal na vládnutí – sedel by v base tiež. Je totiž potvrdené, že doteraz ani jedna-jediná politická strana nesplnila predvolebné sľuby, ak sa dostala k moci. Aj preto som sa zasmial nad tvrdeniami R.Sulíka v online denníku Hospodárskych novín. Prečo ? Nuž vo vláde I.Radičovej, ktorej súčasťou bola aj strana R.Sulíka, sedelo veľa ľudí, ktorí by v slušnej krajine museli veľmi veľa vysvetľovať pred tvárou spravodlivosti, a mnohé by nevedeli vysvetliť – vôbec. Čo sa mimochodom vedelo už v čase vytvárania spomínanej vlády, a nikto nemohol tvrdiť, že nevie – s kým sa chystá vládnuť.

Doba je však taká, že občan a politik pred zákonom rovnosť nepoznajú. Takže to, čo sa v prípade občana označuje ako trestný čin, je v prípade politika – politikou. Aj preto môže politik beztrestne na verejnosti prehlásiť, že jeho potenciálny partner je vagabund, ale on s ním môže vládnuť – pretože nemá na výber (medzi vagabundmi ?). Raz darmo, keď ide o moc, sú aj vagabundi dobrí – pokiaľ nie sú silnejší a nemajú lepšie situované pozadie. Potom sú v mene slušnosti a morálky neprijateľní, pretože by sedeli na mieste, ktoré si vyhliadol niekto iný … a kto túži po tom, aby bol na inom – než prvom mieste ? Nikto … ak teda nerátame večných osvetľovačov dosiek, ktoré síce znamenajú svet – ale vôbec nesúvisia s divadlom.

Pokrytectvo smrdí … možno preto som nedávno videl istého politika, pravidelne sediaceho v parlamente (bez ohľadu na farby, ktoré obliekal), ako si kupuje množstvo flakónov voňaviek … asi už tak smrdí, že sa aj jemu samému dvíha žalúdok pri pohľade do zrkadla …

Slušného politika na Slovensku nestretnete … najskôr preto, že slušní ľudia do politiky nechodia, aby nemuseli zdieľať závany smradu z vagabundov. Smradu prázdnych sľubov, pokrytectva, vulgárneho správania, klamstiev, intríg a ohovárania. Zápachu neobmedzenej túžby po moci a nenávisti voči tým, ktorí moc v rukách – majú. Zbabelého skrývania a vyhýbania sa zodpovednosti, ktorá je len pre chudobných a konkurentov.

Veru, basy by boli plné, keby zákony tvorili slušní ľudia …