Slovák cudzincom na Slovensku

Majú vrcholní predstavitelia EÚ, ktorí čoraz častejšie nazývajú kritikov európskeho spoločenstva rôznymi výrazmi ako extrémisti, nacionalisti a podobne. Myšlienka demokracie, slobody názoru im donedávna vyhovovala, hlavne ak sa dala vhodne použiť proti politickým oponentom. Dnes je to úplne inak.

Dnes sa dá bez zbytočného dramatizovania povedať, že predstavitelia eurospolku sa cítia ohrození každými voľbami v ktorejkoľvek členskej krajine. Strašiak straty moci a výhradného postavenia čoraz viac obchádza ich mysle, a nepochybujte, že nemá tvár ani Le Penovej, ani slovenského Kotlebu. V žiadnom prípade, skôr naopak. Myšlienky spomínaných “ politikov “ nie sú hrozbou, ale skôr nástrojom. Nástrojom na odpútanie pozornosti od skutočných problémov, ktoré by jasne poukázali na neodvratný osud myšlienky spoločného európskeho domu, ktorý si mnohí predstavovali asi takto – všetci sme si rovní v právach a povinnostiach, pokiaľ to slúži v prospech záujmov konkrétnych ľudí, krajín či záujmových skupín.

Nie, Briti rozhodne nebudú chýbať v rámci únie Francúzom. Odveká antipatia medzi nimi pretrváva dodnes, ale pokiaľ niekto verí, že je to dostatočný dôvod, aby sa Francúzi podriadili záujmom Nemecka, veľmi sa mýli. Duch generála De Gaulla a jeho názorov na Nemecko je stále silný a ovplyvňuje aj myslenie celého národa. Generál nikdy neveril vo víziu Európy, riadenej Nemeckom a nikdy v takej Európe ani nechcel žiť. A sotva by súhlasil so zjednotením Nemecka, keďže ho vždy pokladal za hrozbu. O postoji francúzskeho národa voči jeho osobnosti svedčí aj fakt, že na rozdiel od mnohých iných sa dodnes v rôznych anketách radí medzi najpopulárnejšie osobnosti krajiny galského kohúta. A to aj napriek chybám, ktorých sa vo svojej dlhej kariére dopustil, čoho dôkazom bolo aj množstvo atentátov, hlavne po strate Alžírska.

Neverím, že v súčasných prezidentských voľbách uspeje Le Penová. Ale jej súčasná podpora svedčí o mnohom, a vôbec nezáleží ani na tom, či sa dostane do druhého kola. Som však presvedčený, že ak nedôjde k razantným zmenám v činnosti EÚ a naďalej bude pokračovať proces federalizácie eurospolku, ďalšie voľby bez problémov vyhrá a Francúzsko úniu opustí.

A ostane len hľadanie odpovede na otázku, či sa dovtedy podarí Nemecku dostatočne utlmiť ducha vlastenectva v ostatných krajinách a tak udržať svoju hospodársko-politickú nadvládu na európskom kontinente, alebo sa únia rozpadne zo dňa na deň a nejedna členská krajina sa ocitne v chaose, spôsobenom neočakávaným vývojom a absenciou plánu B pre prípad núdze. A medzi tieto krajiny v chaose by rozhodne patrilo aj Slovensko. Naše politické špičky nemajú žiadne vízie do budúcnosti okrem jediného hesla, nie náhodou pdobného inému heslu z nedávnej minulosti – s EÚ na večné časy a nikdy inak (alebo do posledného Slováka či Slovenky). Na tom nie je ináč nič udivujúce, pretože v prípade akéhokoľvek nepopulárneho rozhodnutia sa dá pohodlne vyhnúť zodpovednosti so slovami – viete, ani nám sa to nepáči, ale požaduje to Brusel.

Vlastenci či triezvo premýšľajúci ľudia sú nočnou morou každého politika (nielen) v Bruseli. Ťažko sa s nimi komunikuje, nedá sa s nimi manipulovať a navyše premýšľajú nad všetkým, čo a kto povedal. A povedzme si otvorene, premýšľanie u nižšej kasty je v pohľade mocných čosi neprijateľné, ba až bezočivé a možno aj trestuhodné.

Nech už bude výsledok francúzskych volieb akýkoľvek, ak sa na veci pozrieme cez optiku názorov voličov vo Veľkej Británii, ale napríklad aj Holandsku, Francúzsko súčasnosti len potvrdzuje, že únia sa sprotivila mnohým a nenaplnila očakávania. A čoraz viac pribúdajú tí, ktorí jej nielen nedôverujú, ale ju dokonca priamo odmietajú bez ohľadu na následky.

Zhrnuté a podčiarknuté – kráti sa nám čas na prípravu záložného plánu v prípade rozpadu únie. A pokiaľ necítia politické špičky potrebu prípravy na túto alternatívu, treba ich bez meškania vymeniť. Hazardujú s osudom celého národa.