O Slovensku

Padlo tu tvrdenie, že R.Fico odmietnutím podpory schôdze o odvolávaní A.Danka ohrozuje demokraciu. Rád by som (nielen) autorovi týchto (inak sa to nazvať nedá) žvástov niečo odkázal.

§9a Rokovacieho poriadku NR SR hovorí

Poslanec je povinný pri výkone svojej funkcie správať sa v súlade so zásadami slušného správania a dobrých mravov a dodržiavať ústavu, zákony a Etický kódex poslanca, ktorý môže schváliť národná rada uznesením.

§14 a §15 hovoria o voľbe (aj odvolávaní s odkazom na §16) predsedu NR SR. Pre ich rozsiahlosť nepokladám za potrebné ich citovať, len pripomeniem, že predsedu NR SR volí (a odvoláva) parlament nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Nadpolovičná väčšina je v prípade slovenského parlamentu 76 hlasov.

§24 ods.1 hovorí

Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním.(následne ešte pokračuje)

Pokiaľ nedôjde k schváleniu navrhnutého programu schôdze, neostáva predsedajúcemu schôdze nič iné, len schôdzu ukončiť. O odvolávaní predsedu NR SR hovorí aj §89 ods.1 Ústavy SR.

Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

Z vyššie uvedeného vyplývajú dva závery – po prvé, ak nedôjde ku schváleniu programu schôdze NR SR (v našom prípade bodu, súvisiaceho s odvolaním predsedu NR A.Danka), žiadna schôdza sa nemôže konať. A po druhé, ak sa program schváli, ale daný bod nenájde podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, opäť žiadne odvolanie nebude schválené.

Takže R.Fico svojím oznámením, že nepripustí konanie schôdze o odvolaní predsedu NR SR A.Danka len oznámil, že poslanci vládnej koalície za tento návrh nebudú hlasovať (a je úplne jedno, či nepodporia program schôdze s týmto návrhom, alebo odmietnu samotný návrh) a je zbytočné plytvať časom i peniazmi na podobné aktivity. Na tom, že uplatnil svoje práva, dané príslušnými zákonmi a predpismi nie je nič, čo by ohrozovalo demokraciu či nejaké parlamentné slobody.

A teraz pár slov k samotnému problému, ktorý vlastne viedol k úvahám o návrhu na odvolanie predsedu NR SR. Teda k téme otvárania listov, adresovaných poslancom. Keďže NR SR je pracoviskom poslancov, skúsim pár vecí vysvetliť cez vlastné zamestnanie.

Listové zásielky chodia bežne do každej firmy. V tých, kde som doteraz pracoval, preberala listy pracovníčka recepcie, ktorá ich bez ohľadu na to, komu boli adresované – otvárala. Následne listy triedila podľa ich obsahu a na základe interného príkazu (s ktorým boli oboznámení všetci zamestnanci a mali ho zahrnutý aj v pracovných zmluvách) odstraňovala poštu, ktorá nesúvisela s činnosťou firmy. A pokiaľ sa nejednalo o úradnú poštu, bola oprávnená zásielku, nesúvisiacu s činnosťou firmy aj zlikvidovať. Nie, bežne sa to nerobilo a aj zásielky, ktoré vôbec nesúviseli s činnosťou firmy, našli svojho adresáta. Nikto sa však nemohol sťažovať, že jeho zásielka prešla recepciou. Pretože zásielky nemuseli nájsť adresáta – ak si niekto chce riešiť súkromné záležitosti, nie je žiadny dôvod, aby tak konal na pracovisku. A firma nie je poštový úrad, aby doručovala súkromné zásielky či platila zamestnancov na tento účel.

Poslanci i politické strany dostávajú dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť, vrátane zriadenia poslaneckých kancelárií v jednotlivých regiónoch.

A tu sa dostávame ku koreňu problému. Väčšina poslancov svoje kancelárie v regiónoch má. Takže tam chodí aj pošta, ktorá je im určená. Takže si treba položiť aj otázku, prečo poslancovi nechodí súkromná pošta do poslaneckej kancelárie v regióne, ale priamo do parlamentu. Áno, nájde sa dosť ľudí, ktorí nepoznajú adresu kancelárie poslanca a nemajú čas či chuť, aby si ju vyhľadali. No o niektorých stranách či poslancoch je verejným tajomstvom, že regionálne kancelárie pre styk s voličmi nemajú.

A tak by nás mohla zaujímať aj odpoveď na inú otázku – na aký účel slúžia finančné prostriedky, ktoré boli politickým stranám a poslancom pridelené na ich činnosť v prospech voličov ? Na organizovanie tlačových konferencií, protestov na námestiach a rozdávanie párkov s horčicou ? Alebo na zlepšovanie života občanov Slovenska ? Možno by bolo oveľa zaujímavejšie preskúmať, kam tečú peniaze za organizovanie rôznych akcií, nesúvisiacich s naplnením záujmov a potrieb občanov Slovenska, a vyhodnotiť, koľko času venujú ich účastníci práci na rôznych právnych normách, a koľko iným aktivitám s nulovým prínosom.